Sú na bode zlomu, keď už nemôžu uhnúť

Pri reforme verejnej správy politici hovoria o nepodstatných veciach

Sú tri politické rozhodnutia, potrebné na spustenie reformy verejnej správy. Otázka počtu územných celkov a ich hraníc, druhé je volebný systém a tretie časový postup reformy. Najskôr mali byť do konca roku 2000, potom do konca januára 2001, do 7. februára a teraz...? Koaličná rada, vláda, jednotlivé vládnuce strany, premiér M. Dzurinda a ďalší len sľubujú, odkladajú termíny a nevedia sa dohodnúť. Vec majú na stole už niekoľko mesiacov a odborné práce na reforme sú tiež skončené. Ak v najbližších dňoch reformu nespustia, potom už nemusia hovoriť „nie“ na to, aby bolo každému jasné, že reformou a decentralizáciou verejnej správy chceli verejnosť iba zavádzať. Jednoducho sú na bode, keď musia povedať rozhodné slovo. Potom reforma už nie je realizovateľná nielen ako celok, ale dokonca ani jej podstatná časť. Aká je teda aktuálna časová situácia? Splnomocnenec vlády SR pre reformu V. Nižňanský: „Do schválenia novely Ústavy SR v parlamente sa definitívne nerozhodne. Predpoklad schválenia ústavy je okolo 13. februára, potom v priebehu nasledujúcich pár dní by sa v koaličnej rade mali vyriešiť dve základné otázky reformy: volebný systém a územné usporiadanie. Predpokladám, že najneskôr 21. februára pôjdu návrhy rozhodujúcich zákonov reformy na prerokovanie do vlády a najneskôr do konca februára by ich mal dostať parlament a prerokovať na svojej marcovej schôdzi. Najneskôr v máji by mali byť uverejnené v Zbierke zákonov, aby sa mohli v novembri uskutočniť voľby do samosprávnych územných celkov,“ vysvetľuje V. Nižňanský. Táto časová nadväznosť má logiku, ale opäť ide iba o predpoklady odborníka, ktoré politici zatiaľ

vždy rozmetali.

Keďže sa veľa diskutuje o niektorých parciálnych problémoch, ako je napríklad počet vyšších územných celkov, kde niektoré strany namiesto navrhovaných 12 chcú presadzovať 8, je otázne, či by sa potom dokázali v koncepcii reformy urobiť také zásahy, ktoré by vyplynuli zo zmeny počtu vyšších územných celkov. Podľa V. Nižňanského sa ani financovanie, ani kompetencie netýkajú otázky počtu vyšších územných celkov, preto by práce mohli pokračovať aj v prípade zmeny ich počtu. „Avšak keby padlo rozhodnutie, že vyšších územných celkov nebude 12, ale 8, zásadne to ovplyvní celý model verejnej správy aj jej etapizáciu, čiže súčasnú koncepciu bude treba v niektorých častiach zmeniť.“ Dnes je teda neskoro meniť počet navrhovaných vyšších územných celkov. Politici to

mali vedieť

a urobiť už skôr, v máji, v júni minulého roka, keď o reforme rokovala vláda. O tom, že diskusie o počte vyšších územných celkov sú politicky účelové a nemajú odborné opodstatnenie, svedčia aj ich demografické a ekonomické parametre, ktoré sú porovnateľné so zahraničím a vyrovnávajú doterajšie veľké rozdiely medzi regiónmi.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora a celá táto stavovská organizácia trvá však na tom, že reforma nie sú len dve otázky, o ktorých sa teraz diskutuje - vyššie územné celky a ich počet, či volebný systém. „Prvý reformný krok je rozdelenie kompetencií a model ich financovania, vytvorenie miestnej štátnej správy a regionálnej samosprávy. Až potom dochádza na územnosprávne členenie.“ Diskusie sa teda podľa ZMOS uberajú nesprávnym smerom a reforma politikmi nie je chápaná ako komplex ekonomických a spoločenských vzťahov, ale iba ako

boj o vplyv

a politickú moc v regiónoch. Na prechod kompetencií zo štátu na regióny, obce a mestá a ich finančné zabezpečenie, ale aj oddlženie kladie ZMOS najväčší dôraz. Právom, pretože to je jadro reformy.

Vláda sa však kompetencií nechce vzdať a už zmeškala dva termíny, ktoré si sama na vypracovanie modelu presunu kompetencií dala (v polovici roku 2000 a v decembri 2000). V týchto dňoch je už prvý model presunu kompetencií, akýsi neoficiálny zoznam na svete a vládny splnomocnenec V. Nižňanský o ňom diskutuje s rezortmi. „Bez presunu kompetencií na regióny reforma nemá význam,“ hovorí M. Sýkora a na otázku, ktoré sú pre samosprávy najdôležitejšie, odpovedá: „Stavebné konanie prvého stupňa, matriku, zdravotníctvo, niektoré otázky zo sociálnej oblasti a školstvo. Pritom sa nedá povedať: najskôr vytvoríme vyššie územné celky a potom sa doriešia kompetenčné otázky. To by bol práve opačný postup.“ Na základe ďalšieho uznesenia vlády majú rezorty

do 10. februára

odovzdať ministerke financií a V. Nižňanskému zoznam kompetencií, ktorý navrhujú vo svojej pôsobnosti presunúť na samosprávy. Ak tento zoznam nebude existovať pred rozhodovaním o počte územných celkov a nebude sa s ním pracovať súbežne s ostatnými zákonmi, potom Združenie miest a obcí bude vnímať akékoľvek rozhodnutie politikov o reforme a počte vyšších územných celkov len ako účelové, pod tlakom času a chápe ho ako neúplné.

„Neviem si predstaviť, že by sa reforma neuskutočnila, že by sa kompetencie a majetok, ktorý s nimi súvisí, nepresunul na samosprávy. Veď to nie je o tom, že samosprávy niečo dostanú do daru, ale zdedia obrovské problémy. Ak sa aj vyrovnajú prevádzkové a ďalšie dlhy, ktorými je

majetok štátu

zaťažený, obce a mestá sa budú musieť vyrovnať s modernizačnými dlhmi. Veď 40 rokov sa o tieto majetky nikto poriadne nestaral, sú v úbohom stave, takže samosprávam pri ich preberaní niet čo závidieť,“ hovorí V. Nižňanský. Podľa rôznych odhadoch odborníkov, len modernizačný dlh majetku štátu, ktorý by mal prevedený na samosprávy, sa pohybuje na úrovni 600 mld. Sk.

Súčasná atmosféra na Slovensku, pokiaľ ide o rozhodnutie o reforme, sa teda pritvrdzuje. Už je zrejmé, že ekonomika krajiny sa nerozbehne bez územnej, mocenskej a hospodárskej decentralizácie. Čiže v tomto období hazardovať s myšlienkou či reforma bude alebo nebude, ak ju oklieštime, je absolútne neprijateľná. Teraz majú už v rukách všetko politici a nezostáva im iné, ako prijať rozhodnutie.

Peter Višváder