Cenová diskriminácia

Komentuje Rudolfa Vallová

Podľa vyhlášky MF SR č. 375/1999, ktorou sa mení a dopĺňa výkon zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o cenách je to jasné. Pri tovare ponúkanom na predaj s rovnakými dohodnutými podmienkami sa uplatňuje u cudzozemca tá istá cena, ako u tuzemca. Za tú istú cenu na domácom trhu v jednom a tom istom obchode kupuje Slovák, Maďar, Nemec či Talian. Tú istú cenu by mali platiť za to isté jedlo v tej istej reštaurácii alebo za tú istú izbu v tom istom hoteli. Mali by, ale nie vždy je to tak. Zahraniční turisti platia často viacej a vôbec nevedia prečo. Veď časy, keď existencia duálnych cien bola prirodzená, presne tak ako turistické príplatky ku kurzom vrátane takzvaného cvrčka (VRCV - vnútorné cenové reprodukčné vyrovnanie), by mali byť dávno za nami. Kontrolnými orgánmi sa účtovanie duálnych cien klasifikuje ako porušenie zákona. Klient, ktorý je týmto spôsobom postihnutý, považuje takýto postup za krádež, v lepšom prípade za diskrimináciu. Zahraničný hosť totiž nepozná naše zákony a duálne ceny považuje za diskriminačné, neetické a kto ich účtuje, robí tak v rozpore v celom svete uznávanom etickom kódexe Svetovej organizácie turizmu (WTO), ktorý signovala aj naša krajina v roku 1999 v čílskej metropole Santiago. Podnikatelia, ktorí pokračujú v cenovej diskriminácii tvrdia, že by konali proti vlastnej prosperite, keby nevyužili šancu inkasovať od solventnejších zahraničných turistov viac, ako od menej solventných domácich. Zdanie však klame, pretože moderný obchod má celú škálu obchodných nástrojov na podporu predaja. Ak sa chce hotelier stať obchodníkom, mal by ich aj uplatňovať. O nejaký ten čas možno vstúpime do EÚ, a tým zaniknú hranice medzi domácim a európskym. Zaiste prinesie so sebou ďalšie úlohy v priznávaní rovnosti, ale aspoň ten, cenový, by sme mali mať dovtedy vyriešený.