Podpora šetreniu v sľuboch

Komentuje Zdena Rabayová

Hoci nedávne ďalšie zvýšenie cien elektrickej energie nepotešilo podnikateľov ani obyvateľov, objektívne predstavuje nevyhnutný krok nielen ako odstrániť cenové deformácie, ale zároveň aj šetriť. Politika lacnej energie, v ktorej sa na Slovensku pokračovalo aj po prechode na trhové hospodárstvo, nenútila obyvateľov šetriť, ba ani sa len zamyslieť nad otázkou, koľko asi spotrebujú elektriny ročne. Z populistických dôvodov a strachu z naštrbenia sociálneho zmieru prakticky aj ceny elektriny pre podnikateľov neodrážali náklady na jej výrobu a distribúciu. Ba nekopírovali ani infláciu. Preto sa ani väčšina podnikateľských subjektov s racionalizáciou neponáhľala. Samozrejme, tí, ktorí mysleli perspektívne, neváhali investovať do účinnejších technológií, do rekonštrukcií svojho energetického hospodárstva. A správnosť ich rozhodnutia im už dnes potvrdzuje realita. Na druhej strane však všetky dosiaľ prijaté energetické koncepcie, ako i najnovšia energetická politika konštatujú, že energetická náročnosť ekonomiky SR je dva až trikrát vyššia ako vo vyspelých krajinách. Napriek proklamáciám o potrebe znížiť ju, podporiť racionalizáciu, dosiaľ sa viditeľný posun dopredu neurobil. Pritom štúdie a analýzy, ktoré spracoval Dom energetického poradenstva Slovenských elektrární v spolupráci s kanadskou spoločnosťou a s ďalšími odborníkmi potvrdzujú, že rezervy sú naozaj obrovské. Keby sa napríklad realizovali navrhnuté opatrenia v rámci riadenia spotreby, je možno podľa spracovaného scenára do roku 2006 „ušetriť“ jeden blok jadrovej elektrárne s výkonom 320 MW. Samozrejme, bez financií a podpory zo strany štátu to nepôjde. Určité východiská z daného stavu načrtol už program podpory racionalizácie a využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorý asi pred dvoma rokmi prezentovalo MH SR. Navrhnuté opatrenia v ňom mal zahrnúť zákon o racionálnom využívaní energie. Hoci sa očakávalo, že vstúpi do platnosti začiatkom tohto roka, zatiaľ je ešte len v štádiu príprav. Určité meškanie totiž súvisí - podľa našich informácií - s negatívnym postojom rezortu financií napríklad k podnetu vytvoriť tzv. racionalizačný fond, či zaviesť daň zo spotrebovanej energie, ktorá vo viacerých krajinách EÚ je už dlho v praxi. V každom prípade by však nový zákon mal zaviesť povinnosť energetického štítkovania elektrospotrebičov, čo možno hodnotiť ako významný prelom v informovanosti obyvateľov.