|
|||||||||||||||||
Utorok 20.Februára 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tajomné hubyVedci tomu stále ešte nechcú veriť. Pri pokusoch zistili, že huby svoje spóry (výtrusy) rozosievajú do presne určených obrazcov. Vždy rovnako a vždy podľa svojho druhu. V prírode sa nikdy nič nedeje náhodou a bez príčiny, ako dokazujú aj niekoľkoročné experimenty s obyčajnými hubami. Komu by zišlo na um, že rozosievanie výtrusov húb nie je vôbec náhodné. A kto uvažoval nad tým, že rozosiate spóry vytvoria vždy rovnaký obrazec, podľa druhu huby. Dokazujú to dávnejšie pozorovania fotografa Yvesa Lanceaua. Ten raz večer nechal pozorované exempláre húb v tme na čiernych podložkách. Ráno ho čakalo prekvapenie. Okolo každej huby boli rozosiate spóry, pravda v dokonalých obrazcoch. Žlté alebo biele zrnká hubového prachu sa zoradili v geometricky presných tvaroch. Spóry neklesali jednoducho k nohám húb, ako by človek podľa logiky veci predpokladal - na huby predsa tiež pôsobí zemská gravitácia. Pri päte huby bolo prázdno, spóry dopadali občas až do vzdialenosti niekoľkých desiatok centimetrov. Tento objav bol taký nečakaný, že Yves Lanceau opakoval experiment zámerne. Tentoraz s inými druhmi húb. Výsledok bol rovnaký. Opäť nové geometrické či grafické tvary, opäť dopad do vzdialenosti od niekoľko centimetrov, opäť tvar závisel od druhu huby, máloktoré sa podobali. Keď Lanceau oznámil výsledky svojich pozorovaní vedcom, neverili mu. Niektorí mykológovia dokonca pripisovali tvorbu obrazov prúdeniu vzduchu v miestnosti. V prírode nič také pozorovať nemôžeme, namietal Bart Buyck z Múzea histórie prírody. Spóry sa v prírode rozptýlia po okolí a zapadnú do pôdy. Navyše sme nikdy nič také nepozorovali ani v laboratóriách. Je však pravda, že väčšinou nepracujeme s celými hubami, ale iba s ich časťami. Spóry zatiaľ vedci skúmajú iba v klobúčikoch húb. Poznajú ich tvary i farbu a veľkosť. Ibaže až doteraz nikto neurobil štúdiu, ktorá by skúmala šírenie a rozsev výtrusov. Tento jav bol považovaný za náhodný. Ovplyvňuje ho vraj iba vietor, dážď, slnko. Na to, že takáto štúdia chýba, upozorňoval už v roku 1928 francúzsky vedec Marcel Josserand. (mb) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |