Prečo je kontrola lákavá...

K záujmu kontrolovať územnú samosprávu sa hlási viacero inštitúcií a niet jednej, ktorá by nechcela mať významné kompetencie. Väčšinou sa ako dôvod neuvádza ani tak fakt, že mestá a obce narábajú s verejnými financiami, ako skôr dôvod, že kontrola obcí a miest je nedostatočná, čo však podľa ZMOS nezodpovedá skutočnosti.

Kompetencie v oblasti kontroly, predovšetkým vo vzťahu k zdrojom štátneho rozpočtu v obciach a mestách má MF SR a jeho úrady finančnej kontroly, Úrad vlády SR i Najvyšší kontrolný úrad, v oblasti daní a poplatkov sú to daňové riaditeľstvá. Kontrolný mechanizmus je obsiahnutý v zákone o verejnom obstarávaní, v zákone o štátnej pomoci či v zákone o kontrole v štátnej správe, ktorý sa na obce vzťahuje pri plnení úloh štátnej správy. To je len stručný výber; okrem toho existuje kontrola vnútorná (kontrolóri), povinné audity a kontrola verejnosťou.

Okrem viacstranného úsilia získať právo kontroly však efektívnemu výkonu bráni absencia ucelenej metodiky kontrolnej činnosti, absencia pravidiel koordinácie (v jeden a ten istý deň môžu rozličné inštitúcie kontrolovať jednu a tú istú vec v jednej a tej istej obci), ale i absencia jednotnej metodiky pre audit obcí. A tak sme občas svedkami spochybňovania auditov, ktoré vykonávajú pre obce autorizovaní audítori, hoci o podmienkach rozhoduje štát...

Územná samospráva je preto samosprávou, že o niektorých veciach musí rozhodovať samostatne, podľa svojho uváženia, v limitoch daných zákonom. Tak to definuje aj Európska charta miestnej samosprávy, podľa ktorej má miestna samospráva právo spravovať a riadiť (t. j. vrátane kontroly) podstatnú časť verejných záležitostí v rámci svojich kompetencií, pričom s vlastnými finančnými zdrojmi môže voľne disponovať.

Diskusiu o kontrole v územnej samospráve znovu otvorilo prerokúvanie novely Ústavy SR v NR SR, resp. pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, rozširujúci – oproti pripravenému a so ZMOS konsenzuálne dohodnutému textu - právo kontroly NKÚ na územnú samosprávu. V praxi by išlo o to, že NKÚ by mohol kontrolovať nielen finančné prostriedky, ktoré územná samospráva bude mať na výkon prenesených kompetencií, ale i prostriedky, ktoré sú jej vlastnými príjmami vrátane príjmov napr. z nakladania s vlastným majetkom. NKÚ by takto získal právo kontroly prakticky na celú bežnú činnosť územnej samosprávy, čo ZMOS považuje za rozpor so základnými princípmi budovania samosprávneho zriadenia i s už spomínaným medzinárodným dokumentom.

Na základe týchto argumentov požiadal predseda ZMOS všetkých 150 poslancov NR SR, aby predložený pozmeňujúci návrh skupiny poslancov nepodporili.

Oľga Gáfriková