Ťažké chvíle pre Beckov

Dôvodom sú - ako inak - financie

„Moje tretie volebné obdobie, ktoré som vo funkcii starostu obce Beckov, považujem za najťažšie,“ konštatuje starosta obce v novomestskom okrese, Karol Pavlovič. Pesimistické hodnotenie vyplýva zo stále sa zvyšujúceho deficitu finančných prostriedkov, ktorými môžu obce disponovať. „Kým v uplynulom období sme vybudovali tri kilometre obecného vodovodu, dom smútku, sociálne zariadenia pre TJ, káblovú televíziu pre dvesto domácností, v rokoch 1998 - 1999 sme splynofikovali obec na základe 4-miliónového úveru z celkových nákladov 12 mil. Sk, dnes nemáme pomaly na výplaty.“

Práve splátkový kalendár v mesačných splátkach 120-tisíc Sk a dlžoba dodávateľovi vo výške 2 mil. Sk zaťažuje neúmerne obec. Vyše 1400 obyvateľov žije síce v dobre vybavenej obci, v ktorej dominuje prekrásny rekonštruovaný hrad na brale z 13. storočia, ale táto národná kultúrna pamiatka je od roku 1992 v majetku a správe obce. Práve jej prevádzkovanie stojí ročne zo skromného rozpočtu, pohybujúceho sa vo výške príjmov asi 4,5 mil. Sk, takmer 400-tisíc korún. Hoci sa táto suma na údržbu pamiatky zdá byť málo, ďalších štyristotisíc korún z obecného rozpočtu ide na iné kultúrne aktivity, čo je v porovnaní s ostatných obcami značne vysoká suma.

V súčasnosti sa síce zastavil trend starnutia obce v súvislosti s možnosťou poskytnutia 20 pozemkov na individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov, žiaľ, záujemcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby splnili podmienky na získanie štátnej podpory.

Medzi pripravované projekty v obci prioritné miesto zaujíma vybudovanie kanalizácie s dĺžkou 9 km. Táto investičná akcia si však vyžaduje 70 - 100 mil. Sk, na čo sa v súčasnej zlej ekonomickej situácii samospráv nemôžu odhodlať bez pomoci cudzích finančných zdrojov a dotácií ani v Beckove. Starosta však už začal vybavovať územné a stavebné povolenia, pripravuje súťaž na výber dodávateľa a vytvára podmienky k tomu, aby získal finančnú podporu a v roku 2002 jej budovanie rozbehol.

„Nám, aj ostatným obciam vzniká ďalší problém. Pokiaľ budeme i naďalej vlastniť časť vodovodných sietí a budeme sa brániť ich prevodu do majetku trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, musíme si uvedomiť, že nás čakajú ďalšie nemalé výdavky s ich údržbou a rekonštrukciou, čo by v opačnom prípade financovala spomínaná spoločnosť. Myslím, že všetky náklady so spotrebou vody a za odpad by si mal platiť každý občan sám. Bolo by to zároveň aj stimulom k šetreniu. Časť vodovodnej siete je zastaraná a je len otázkou času, kedy sa tento problém stane akútnym.“

Starosta podporuje aj myšlienku reformy verejnej správy. „Z praxe vieme, že menší celok dokáže rozhodne účelnejšie zhodnotiť vyčlenené finančné prostriedky. Odbúrala by sa tiež premnožená administratíva, ktorá navyše nie je reálne prepojená s ľuďmi, riešiacimi denne konkrétne problémy obcí a ich obyvateľov.“

Zora Petrášová