Samospráva aj do turizmu?

Malokarpatský región dokázal životaschopnosť

V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu sa veľa hovorí, zatiaľ len na teoretickej úrovni, o manažmente turistických regiónov. Nejde len o koordináciu aktivít v rámci vytypovaného územia, ale aj o koordináciu jednotlivých turistických regiónov v rámci celého Slovenska. Koordináciu o to dôležitejšiu, že prihraničné časti Slovenska v predvstupovej etape do EÚ sa otvárajú územiam susedných štátov a vytvárajú sa euroregióny.

Malokarpatský región patrí k tým, ktorý sa vedel vnútorne zaktivizovať aj pri absencii hospodárskej politiky v priemysle cestovného ruchu, čoho výsledkom je okrem iného aj ocenenie za najkreatívnejšiu a najkomunikatívnejšiu expozíciu regiónu na tohtoročnom medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour. Ing. Ivan Pessel, primátor mesta Pezinok a zároveň predseda Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu hovorí, že región zožal úspech len vďaka územnej kooperácii a podpore podnikateľov. Jednotlivé samosprávne orgány by si jednoducho nemohli dovoliť prezentáciu, ktorej náklady sa vyšplhali na úroveň 300-tisíc korún. Na prezentácii sa okrem Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu podieľalo aj Malokarpatské osvetové stredisko, Združenie malokarpatskej vínnej cesty a Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov. V rámci štyroch veľtrhových dní sa prezentovali mestá Pezinok, Modra a Svätý Jur spolu s okolitými obcami. Nielen na výstavisku, ale aj v reálnom živote sa snažia vrátiť krajine jej pôvodný kolorit. Stavili na vinohradníctvo a vinárstvo. Pre turistiku ju prezentujú vo forme marketingového programu Malokarpatská vínna cesta. Tento dynamický produkt, založený na vinárskych produktoch, tradíciách a rituáloch, je čím ďalej tým viac príťažlivejší, pestrejší, dokonalejší. V tomto roku sa začne aj jej tabuľové označenie priamo v regióne, ktorý siaha od okraja Rače a končí sa v Smoleniciach. „Na označenie sme získali grant z projektu PHARE v rámci Programu cezhraničnej spolupráce vo výške 22-tisíc EUR,“ informuje Ing. Ivan Pessel a pokračuje: „Cítime potrebu vytvoriť z nášho regiónu zázemie pre aktívny cestovný ruch. Na základe skúseností z vyspelých krajín, ktoré podporujú rozvoj vinohradníctva, chceme dotvoriť kolorit krajiny o vinárstvo a, samozrejme, aj o služby, ktoré s tým súvisia. Darí sa nám to v spolupráci s Malokarpatským osvetovým strediskom, ktoré, musím priznať, vykonáva v oblasti cestovného ruchu aj aktivity navyše. Niekto to však musí rozhýbať.“ Preto organizujú akcie, ako je deň otvorených pivníc, Svätomartinské požehnanie mladého vína, tradičné oberačkové slávnosti Vinobranie, ktoré sa tento rok budú konať práve v Pezinku od 21. - 23. septembra, ale aj ďalšie nové typy akcií. Prezentujú sa nielen domáci, ale aj zahraniční podnikatelia z oblasti vinohradníctva a vinárstva, pričom v rámci dohody o spolupráci sa v septembri v Pezinku predstaví rakúske mesto Neusiedl am See. Inšpirovaní zahraničnými skúsenosťami budú mať vinohradníci a vinári v novembri počas Dňa otvorených pivníc možnosť turistov oboznámiť nielen s kvalitou vína, ale dokonca aj s prostredím, v ktorom sa vyrába. Nie je ďaleko čas, keď do marketingového programu „Malokarpatská vínna cesta“ budú môcť byť zaradení podnikatelia na základe výberu. „Ide nám o zvýraznenie kvality vína a služieb cestovného ruchu,“ rozhodne tvrdí primátor mesta Pezinok.

Mnoho rád dostávajú aj od priateľov z Rakúska. Sú za to, aby sa v regióne vytvorila škola pre someliérov, ktorí by pomohli skvalitniť výrobu a zlepšiť prezentáciu vína a celej vinárskej oblasti. Typ školy, ktorý je v Rakúsku bežný, ba dokonca úspešne funguje aj vo Valticiach na Morave, naráža u nás na nepochopenie. Náuka o víne je dosiaľ len jedným z predmetov vyučovaných na stredných školách hotelového typu a na strednej vinársko-ovocinárskej škole. Aj keď nezamestnanosť dosahuje len 7 %, región má problémy s kvalifikovaným personálom v zariadeniach cestovného ruchu. Mnohí odchádzajú za ľahšou alebo lepšie platenou prácou do blízkej Bratislavy alebo Rakúska. V minulosti došlo k vyhynutiu mnohých vinohradov a dnes, hoci mnohí podnikatelia vyrábajú už certifikované vína, je treba urobiť stimulačné kroky aj v smere zakladania nových vinohradov. V súčasnosti Ústav vinárstva a vinohradníctva robí analýzu a inventarizáciu vinohradov, ktorá by mala byť podkladom na prijatie účinných opatrení, ktoré by pomohli výrobe vín zodpovedajúcim požiadavkám EÚ.

Ekonomická situácia pre vinohradníkov je veľmi ťažká a cestovný ruch by bol jednou z ciest na jej zlepšenie. Súčasné koncepcie, ako kriticky poznamenáva Ing. Ivan Pessel, sa rôznia. Koncepcia vidieckej turistiky presadzovaná cestou Ministerstva hospodárstva SR či koncepcia agroturistiky Ministerstva pôdohospodárstva SR, nevychádza z reálnych daností regiónu. V zahraničí majú rodinné farmy celkom iné úlohy a postavenie ako u nás. Koncepcia teda musí vychádzať zdola a nie zhora. Na druhej strane - prostriedkov na podporu rozvoja vidieckej turistiky je málo, a keď sa rozdelia na ešte menšie čiastky, tak sa neefektívne rozptýlia, sťažoval si Ing. Ivan Pessel.

Situácia by sa zlepšila, keby samospráva mala väčšie kompetencie a prísun zdrojov. Mesto v minulosti napríklad účinne uplatňovalo dnes už neplatné lokalizačné poplatky. Ich reguláciou boli niektoré podnikateľské aktivity zvýhodnené, čím sa usmerňovala ponuka. Dnes je správcom daní štát a prerozdelené prostriedky nestačia na chod samosprávy. Rastie nespokojnosť a samospráva sa dostáva do opozície voči štátu. Pokiaľ samosprávy nebudú mať motivačné prostriedky, tak rozvoj územia, a to aj v oblasti cestovného ruchu, bude nedostatočný a nebude sa rozvíjať ani podľa schopností ľudí, ktorí v samospráve pracujú.

Pre komplexnosť služieb v regióne z hľadiska cestovného ruchu, významného v lete či zime treba toho veľa urobiť. Samospráva si toho je plne vedomá. Z jednej strany Pezinská Baba, z druhej strany blízke Slnečné jazerá v Senci môžu pritiahnuť do regiónu turistov aj na viac ako jeden deň. Chýba ubytovacia kapacita - len Pezinok by potreboval 500 lôžok, odhaduje Ing. Ivan Pessel. Aktivity v ubytovacích a stravovacích službách môžu rozvinúť podnikatelia sami. Náročný turista však potrebuje viac. K tomu nepatria len športové zariadenia, ale aj čistá voda, čistota mesta a obce či vyriešené skládkové hospodárstvo. Na aktívne využitie času turistov sa pripravuje nová cyklotrasa využívajúca asfaltové cestičky vo vinohradoch s možnosťou napojenia na trasy vedúce na Záhorie a do Rakúska. Budujú sa a udržujú náučné turistické chodníky, osobitný dôraz sa dáva aj na školenie miestnych sprievodcov. Investujú aj do turistického informačného systému. Pokiaľ však bude chýbať jeho jasná koncepcia na úrovni štátu, efektívnosť investícií v regióne je pochybná...

Rudolfa Vallová