Rekordný objem investícií

Reštrukturalizácia a ozdravenie slovenskej ekonomiky, ako aj jej budúca konkurencieschopnosť sú podľa podpredsedu vlády SR pre ekonomiku Ivana Mikloša nevyhnutne podmienené vyšším objemom prílevu zahraničných investícií, pričom ten je zasa podmienený úspechom SR v integrácii. Rok 2000 bol podľa Mikloša jednoznačne najúspešnejším rokom z hľadiska prílevu kapitálu na Slovensko, keď podľa predbežných údajov sa odhaduje ich objem na 1,5 mld. USD. Dovtedajší kumulovaný objem zahraničných investícií za roky 1990 až 1999 pritom predstavoval asi 2,1 mld. USD. Najväčší podiel z týchto investícií pripadá na predaj podielu v Slovenských telekomunikáciách a zo vstupu investorov do Slovnaftu, SCP Ružomberok a VSŽ Košice. V roku 2001 vláda predpokladá ešte vyšší prílev investícií vďaka plánovanej privatizácii Transpetrolu a VÚB, pričom do tohto roku sa zaráta aj výnos z predaja Slovenskej sporiteľne.

Odlišné čísla priniesol výsledok výskumu Viedenského ústavu pre medzinárodné porovnanie (WIIW) a Ústavu pre hospodársky výskum (WIFO), podľa ktorých sa Slovensko v roku 2000 prebojovalo v regióne strednej a východnej Európy na 5. miesto s priamymi investíciami vo výške 1,3 mld. Sk. Najsilnejším magnetom pre zahraničných investorov bolo aj v minulom roku Poľsko, ktoré pritiahlo kapitál vo výške 9 mld. USD. Česká republika získala takmer 4 mld. USD predovšetkým vďaka privatizácii bánk. Aj keď sa v Maďarsku už privatizácia takmer skončila, priame zahraničné investície v ňom dosiahli vlani 1,8 mld. USD. Rusko na treťom mieste zaznamenalo prílev zahraničného kapitálu vo výške 3 mld. USD. Rast investícií zo zahraničia do krajín strednej a východnej Európy odôvodnili rakúske inštitúty veľmi dobrou konjunktúrou a pokrokom v transformačnom procese. Desať krajín regiónu, ktoré majú obchodné dohody s Európskou úniou, získali v roku 2000 zahraničné investície v celkovej výške 20 mld. USD, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 2 mld. USD viac.

Komparatívnou výhodou SR v úsilí o získanie investícií je podľa I. Mikloša najmä cena pracovnej sily a jej vysoká kvalifikovanosť. Zdôraznil, že Slovensko má aj v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky najnižšiu cenu pracovnej sily. Mzdové náklady tu predstavujú iba 8 % priemerných nákladov v Európskej únii, pričom v Poľsku je to 9 %, v ČR 10 %, v Maďarsku 13 % a v Slovinsku 19 %.

(TASR)