Niekomu vraj môže vyhovovať nedostatok obilia

Dostanú sa ceny chleba do európskych relácií?!

Na Slovensku existuje ďalší dôvod na paniku a patrične sa začína prejavovať. V niektorých obchodoch už nemajú polohrubú, v domácnostiach najviac používanú múku. Hladkej a hrubej je zatiaľ dostatok. Problémy však začínajú mať aj mlynári, pekári, a tým vlastne my všetci. Ukazuje sa však, že chovatelia hospodárskych zvierat skrmovali potravinársku pšenicu, ktorá teraz chýba, a tak zdraženie chleba nás neminie. Sú indície, že niektorí prvovýrobcovia nepriznali vlani časť úrody obilnín a zneužili situáciu pri ich všeobecnom nedostatkom z dôvodu sucha a nízkej produkcie. V niektorých okolitých štátoch prvá vlna zdražovania v tejto oblasti už prebehla a ani vo vyspelom Nemecku nemajú podnikatelia jednoduchú situáciu. Ročne tam zaniká alebo sa uchyľuje pod krídla veľkých podnikov 700 až 800 pekárničiek. Dôvodom ich úbytku je neschopnosť držať krok s veľkopekárňami tak v cenách, ako aj sortimente. Podľa denníka Süddeutsche Zeitung malým pekárňam v poslednom období robia veľké problémy rastúce ceny energie, múky a zvyšujúce sa mzdy. Prvé dva dôvody sú totožné s našimi. Podľa názoru nemenovaného pracovníka rezortu pôdohospodárstva, ktorý nám povedal „svoj súkromný názor“, za terajšími príčinami zdražovania pekárenských výrobkov môžu byť aj politické záujmy, ktoré sú zakrývané hľadaním „objektívnych“ dôvodov na takéto výrazné zvýšenie cien a neúmerné nabaľovanie sa príslušných podnikateľských subjektov.

Vážne problémy s potravinárskou pšenicou a múkou nám však zhodne potvrdili generálni riaditelia kľúčových producentov na východe Slovenska - Šarišských pekární a cukrární, a. s., Prešov Viliam Šofranko, Medey, a. s., Košice Juraj Tomčo a Mlyny, a. s., Košice Štefan Ivan. Podľa prvého z nich terajšie odoberané množstvá múky od mlynov nie sú také, na aké boli zvyknutí. V silách zvyčajne mali zásoby na tri týždne, čo predstavovalo za normálnych okolností 400 až 500 ton, pričom ich mesačná spotreba je 1000 ton. Teraz zásoby kolíšu medzi piatimi až ôsmimi dňami. „Dá sa s tým fungovať, no sú obavy z ďalšieho zhoršenia stavu, pretože do novej úrody je ešte ďaleko a navyše sa to odráža na kvalite výrobkov. Múka, hoci má všetky požadované parametre, musí po zomletí pšenice ešte asi týždeň dozrievať, na čo pri momentálnych rezervách jednoducho niet času,“ tvrdí V. Šofranko. Má informácie, že mlynári ťažko zháňajú obilie a potravinárskej pšenice nie je málo iba na Slovensku, ale platí to aj pre Európu. Jeho obavy vyplývajú aj z toho, že doma existujúce presné množstvo potravinárskej pšenice ešte nik nezverejnil, čo by mohlo upokojiť situáciu a výrobcovia chleba by vedeli, koľko jej v sýpkach naozaj je a či ju treba importovať. Podľa dostupných informácií poľnohospodári skrmovali

aj potravinársku

pšenicu, a preto je jej teraz nedostatok. „Chlieb vyrobíme v každom prípade, otázkou však ostáva, za koľko,“ hovorí o situácii J. Tomčo. Medea väčšinou svojej dennej produkcie, čo znamená viac ako 20-tisíc kusov chleba (pekáreň by zvládla aj 100-percentný nárast spotreby) a 280-tisíc rožkov, zásobuje Košice, ale dodáva aj do niekoľkých hypermarketov i predajní v Prešove, Michalovciach, Humennom a Moldave nad Bodvou. Manažment urobil presné rozbory aj prognózu vývoja situácie. To znamená, že zvyšovanie cien bude sledovať rast ceny vstupov a zvyšovať ceny pekárenských výrobkov budú možno v týždenných alebo dvojtýždenných intervaloch, podľa vývoja na trhu. Prvé zvýšenie ceny chleba asi o 6 % v Medey nastalo. Dôvodom tohto zdražovania neboli problémy s múkou, ale zvýšenie cien za energiu. Tento trend bude pokračovať, čo znamená, že

približne v máji

dosiahne rast ceny chleba a ďalších pekárenských výrobkov 30 až 40 %. J. Tomčo si však nemyslí, že by v budúcnosti bol problém s jeho nedostatkom, pretože už teraz dostáva ponuky na nákup pšenice za 113 USD za tonu (cena po dovoze bude asi 130 USD). Podľa pôvodných zmlúv z vlaňajška, ktoré ostali nenaplnené aj z dôvodu všeobecného nedostatku obilia v strednej Európe, to malo byť 91 až 110 USD. Existujú dohady, že na Slovensku jej chýba 100-tisíc až 150-tisíc ton, ale nikto z kompetentných vraj nevie presné číslo. Nedostatok pšenice potvrdil aj Š. Ivan. Povedal nám, že možnosť vzniku neprehľadnej situácie avizovali už dávnejšie. Problémom podľa neho je, že tento nedostatkový tovar sa už nedá kúpiť na faktúru, ale iba za hotové peniaze. To vo všeobecne podkapitalizovanej slovenskej ekonomike

znamená, že sa dokonca platí týždeň vopred, a to narobí mnohým mlynom, ktorým zasa neplatia ich odberatelia, značné problémy.

Novohradské pekárne v Lučenci podľa vedúcej ekonomicko-obchodného úseku Ingrid Kubincovej zatiaľ využívajú múku z vlastných zdrojov od dodávateľov z Krupiny, Veľkého Krtíša a Rimavskej Soboty. Zatiaľ zdraželi vstupy pre energie ale pre suroviny ešte nie. Pokiaľ sa však bude pšenica dovážať zo zahraničia, zvýšenie ich neobíde. V pekárňach nakupujú v súčasnosti kilogram múky za 7,80 Sk a cena chleba, napríklad čierneho, je 18,60 Sk, bieleho 20,40 Sk a zemiakového vyše 18 Sk (v Bratislave od 20 do 24 Sk), pričom ceny už zdvihli, no napriek tomu sú stále v strate. Situáciu im komplikuje fakt, že dodávateľom musia platiť buď v hotovosti v krátkom čase, pričom odberatelia - obchodníci platia po 55 až 60 dňoch.

Problém s potravinárskym obilím a nedostatkom múky na výrobu chleba je podľa Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Zvolene aj v dôsledku

váhavého prístupu

nákupcov v minulom roku. Poľnohospodári ako producenti potravinárskej pšenice ponúkali úrodu, avšak v tom čase ju nemal kto nakúpiť. Dnes paradoxne stojí tona kŕmnej pšenice vyše 5500 Sk a potravinárska je lacnejšia. Aj jednoduché počty teda ukazujú, čo je výhodnejšie, či na udržanie chovov hospodárskych zvierat kúpiť drahšie kŕmne zrno alebo využiť zásoby lacnejšieho potravinárskeho obilia. Vo zvolenskom regióne v súčasnosti potravinárska pšenica na zásobách nie je a prejavuje sa i nedostatok kŕmneho obilia. Poľnomlyn Krupina má februárové zásoby vo vzťahu k objednávkam múk pokryté na 80 až 90 percent. Väčšie zásoby podľa vyjadrenia jeho riaditeľa Ing. Ladislava Dobrovoľného mlyny z kapacitných dôvodov vytvárať ani nemôžu. Otázka ceny múky a finálneho výrobku zostáva naďalej otvorenou, už dnes však aj podľa neho možno očakávať, že ceny chleba porastú o už uvedenú sumu. Obchodné reťazce v predchádzajúcom období podľa Ing. L. Dobrovoľného

prinútili pekárov

k nízkym cenám, a táto lavína spätne pôsobila aj voči producentom múky. Keď bude treba tonu potravinárskej pšenice z dovozu nakúpiť za 6500 Sk, doterajšie ceny chleba budú naozaj neudržateľné.

(tu, lak, pf, eb)