Posol s ponukou partnerstva

Robertson chce utiahnuť viazanku NATO na ruskej košeli

Súčasná trojdňová návšteva generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie G. Robertsona v Moskve, kde bol naposledy na rokovaniach ešte v minulom roku, by mala v prvom rade rozptýliť obavy zo zmrznutých vzťahov medzi ňou a Ruskom, ktoré sa do takejto fázy dostali ešte v marci 1999 po jedenásťtýždňovom bombardovaní Juhoslávie alianciou. Zároveň by mala byť aj príležitosťou na znovuotvorenie informačnej misie NATO v Moskve, čím by sa spustil opätovný komunikačný tok medzi oboma stranami. No a v neposlednom rade Robertsonova prítomnosť sonduje, ako inak, aj stanovisko Moskvy na Spojenými štátmi presadzovaný systém protiraketovej obrany, ktorý podľa Washingtonu „aj tak nie je schopný ochrániť územie USA pred masívnym ruským jadrovým arzenálom a jeho cieľom je len ochrana pred prípadnými menšími útokmi štátov, ktorých správanie je nevypočítateľné a v prípade ich schopnosti vyvíjať jadrové zbrane nebezpečné“. Krok USA však znamená zrevidovanie zmluvy ABM z roku 1972 a citlivosť otázky vyvstala aj z toho, že ruskí ministri obrany a zahraničných vecí zhodne vyhlásili existenciu ruskej alternatívy k americkej protiraketovej obrane, hoci presun zbraní do Kaliningradu, ktorý zmonitorovali USA, najvyššie kruhy v Kremli popreli.

Odhliadnuc od programu rokovaní, prekvapujúca zostáva úvaha Robertsona o tom, že spolupráca medzi NATO a Ruskom by mala naďalej pokračovať, čím nie je vylúčené jeho neskoršie členstvo v tejto transatlantickej organizácii. Nielen preto, že v danom prípade by skutočne existencia NATO odporovala zásadám medzinárodného práva (podľa Charty OSN je NATO oblastnou dohodou, nie celosvetovou organizáciou), no najmä preto, že šéf Kremľa ešte počas minuloročného októbrového stretnutia NATO - Rusko v Paríži pripomenul, že Rusko by sa dokonca mohlo pridať k Severoatlantickej aliancii. Avšak vtedy práve v dôsledku neoficiálnej reakcie zo strany NATO, ktorú si Moskva preložila slovami „na Rusko tu nikto nečaká“, znela aj Putinova odpoveď. „Ak na nás nikto nečaká, prečo by sme my mali vítať rozšírenie NATO a jeho prístup k našim hraniciam.“

Putin už v júni 2000 jasne naznačil, že rozšírením o troch nováčikov zo strednej a z východnej Európy sa „Rusko cíti ohrozené, čo by mohlo destabilizovať situáciu v Európe a na celom svete“. Robertsonova návšteva by teda v konečnom dôsledku mala sondovať nové rozšírenie NATO. „Viem, že Rusko má výhrady..., ale fakt, že niekoľko nových krajín sa môže pričleniť k NATO v žiadnom prípade nenaruší existujúcu rovnováhu, či nijako neohrozí dobré vzťahy, ktoré existujú medzi alianciou a Ruskom.“ Rozšírenie vraj len podporí stabilitu v Európe, keďže aliancia už nie je hrozbou pre Rusko, ako to bolo v čase existencie Sovietskeho zväzu. No je zaujímavé, že to bol práve on, kto podotkol, že „ani NATO nepovažuje Rusko za zdroj hrozby, ale vidí v ňom partnera“. A to aj napriek novej zahraničnej politike Ruska, ktorá podľa Putina neinklinuje ani k ére sovietskej imperiálnej expanzie, ani k naivnej dôvere k západu. Robertson preto bude musieť skutočne zvoliť pragmatický dialóg, aby skĺbil všetky svoje myšlienky vzťahu NATO k Rusku bez toho, aby Moskva naozaj nevzala vážne myšlienku jej členstva, na ktorú hocako aliancia pripravená zatiaľ nie je.

Slávka Blazseková