Ľudia s veľkým srdcom

Začiatkom februára sa už po štvrtý raz v bratislavskom štúdiu L & S stretli ľudia, ktorí sa nezištne obetovali pre druhých. Ich veľkorysé a záslužné skutky by nám, nebyť iniciatívy vzájomne za zdravie a život - Humanitný čin roka, pravdepodobne unikli. Zrejme preto sa od svojho zrodu stretla so záujmom verejnosti, o ktorom svedčí, že na adresu jej hlavného vyhlasovateľa Vzájomnej životnej poisťovne a spoluvyhlasovateľa Slovenského červeného kríža prišlo za uplynulé roky takmer štyritisíc listov s návrhmi na ocenenie.

Komisia podľa pravidiel udeľuje dve ocenenia darcom krvi (tento rok vyberala z 285 návrhov) a dve za aktuálny čin roka (posudzovala 61 návrhov). Už po druhý raz k nim pribudla aj Cena novinárov, o ktorej rozhodli redaktori popredných slovenských médií, medzi nimi aj Hospodárskeho denníka.

„Diamantoví“ muži

Prvé ocenenie za darcovstvo krvi získal Miroslav Guriča zo Senca. Už päťdesiat rokov je darovanie krvi súčasťou jeho života, o čom svedčí diamantová Jánskeho plaketa a neskutočné číslo - krv daroval 338-krát. Aj druhý ocenený v tejto kategórii je nositeľom diamantovej Jánskeho plakety. Milan Hučko z Bratislavy daroval krv viac než stokrát.

Obetaví záchrancovia

Ocenenie za aktuálny čin roka dostal Peter Hruška zo Žiliny. Vlani 17. apríla pracoval na oprave budovy školy, keď pred jeho očami nešťastnou náhodu spadla do rozvodnenej rieky Revúca sedemročná prváčka Dominika. Keď videl, čo sa stalo, bez zaváhania skočil do studenej vody a topiace sa dieťa po veľkom úsilí zachránil. MUDr. Mária Šustrová, CSc. z Bratislavy prevzala v tejto kategórii druhé ocenenie. Táto lekárka sa v Ústave preventívnej a klinickej medicíny na Kramároch príkladne stará o deti postihnuté Downovým syndrómom.

Cenu novinárov 2000 prevzala aj za manžela Jana Buzáková z Krupiny. Keď ich desaťročného syna Daniela vlani v júli na prázdninách u starej mamy zrazilo na bicykli auto a lekári ho už nemohli vrátiť do života, dali súhlas na darovanie jeho srdca dievčatku, ktoré veľmi dlho čakalo na vhodného darcu.

Pri každodenných starostiach neraz strácame zmysel pre bolesti a ťažkosti druhých, rozmáha sa ľahostajnosť. A hľa, stále sú medzi nami ľudia, ktorí nemyslia iba na seba a okrem toho sú v pravý čas na pravom mieste a neváhajú pomôcť. O niektorých sa dozvedáme vďaka iniciatíve Humanitný čin roka, no tých, ktorí by si zaslúžili pozornosť, je nepochybne oveľa viac, len ostanú v anonymite, sami považujúc svoj „dobrý skutok“ za prirodzenú samozrejmosť.

Maja Šmidová