S odlevom nádeje v talentoch

Neúprosné futbalové zákony pre menej solventných

V nenávratne sú časy, keď futbalový fanúšik bez problémov vysypal z rukáva zostavu svojho obľúbeného tímu, často aj mnohých súperov. Mužstvá hrávali v stabilnom zložení aj tri-štyri roky a iba sem tam sa do zostavy dostali menej známe mená. Súčasnosť je diametrálne odlišná, kádre sa obmieňajú nielen v období medzi dvoma sezónami, ale výrazne aj v priebehu jedného ročníka. Ekonomicky silné kluby, hrajúce o špicu tabuľky a štartujúce v európskych pohároch, ich permanentne dopĺňajú, aby si stále držali vysoký výkonnostný štandard, ale súčasne dali v ustavičnom kolobehu súťažných povinností svojim oporám aj čas na vydýchnutie. Kluby so slabším zázemím sú naopak nútené svojich najlepších hráčov predávať, aby sa udržiavali nad hladinou a mohli pre tých, ktorí v kádri zostávajú, vytvoriť adekvátne podmienky na účinkovanie v súťaži.

Silné otrasy

Aj u nás tento mechanizmus funguje, o čom sa môžeme presviedčať aj tesne pred začiatkom jarnej časti našej superligy. Mužstvá z horných tabuľkových poschodí - Inter, Slovan či Ružomberok - ani pri obmenách svojich kádrov nestrácajú na kvalite, iní sú v opačnej situácii a ich sila podľa kádrových zmien oproti jeseni asi klesne. Najlepším príkladom je prešovský Tatran, jedna z bášt slovenského futbalu - či už v bývalom federálnom alebo v súčasnom samostatnom období. Jeho stabilitou určite riadne otrasú odchody piatich futbalistov, ktorí boli kostrou základnej zostavy: Hlinku, Bednára, Drobňáka, Šoltísa a Lelkeša. V Prešove to podľa skúseností z posledných rokov nie je novinka, ale tentoraz ide o naozaj prisilné púšťanie žilou. Asi v takej intenzite, akú zažili v ostatných dvoch sezónach 1. FC Košice, ktoré po zmenách ekonomických pomerov v klube - keď sa rozpočet znižoval zo 100 na 70 a nakoniec na dnešných 30 miliónov - prišli prakticky o kompletné mužstvo, ktoré ako jediné zo slovenských zažilo atmosféru Ligy majstrov.

Hnací motor

S viceprezidentom 1. FC Košice, dlhoročným známym futbalovým činovníkom Vladimírom Vargom, sme sa dotkli aj tejto otázky. S pripomienkou, že napriek veľkému odlevu hráčskeho potenciálu si Košičania, ale aj Prešovčania držia prvoligový status a vcelku bez problémov držia krok. Vďaka tomu, že sa im darí získavať talenty z okolia, ktoré sa našťastie na východe republiky ešte objavujú. „Východ je najchudobnejším regiónom Slovenska, sužuje ho veľká nezamestnanosť a táto skutočnosť núti aj mladých ľudí rozmýšľať, ako si čo najlepšie zariadiť život. Chlapci z menších miest a obcí ako Stropkov, Vranov, Rožňava a ďalších si uvedomujú, že futbal im môže priniesť určité životné istoty, preto je pre nich možnosť presadiť sa v ňom hnacím motorom. Aj v tom je vysvetlenie, prečo sa na našej scéne v ostatných rokoch objavuje viac talentov z tohto regiónu,“ povedal Vladimír Varga. Sympatický poznatok, rovnako ako vyhlásenie prešovského trénera Mikuláša Komanického po „veľkom tresku“ v kádri: „Ciele sú skromné - pokojný stred tabuľky a výhybka pred priamym bojom o záchranu. Keby sme mali stratiť 10-bodový náskok na posledný Trenčín, v najvyššej súťaži nemáme čo robiť.“

Ľubomír Dávid