Prečo nezvýšiť ceny chleba až o 40 %?

Pavel Koncoš vidí východisko v rokovaní s predstaviteľmi štátnych hmotných rezerv

„Problém okolo chlebového obilia vznikol pohodlnosťou mlynárov, pretože viedli vydieračskú politiku voči Štátnemu fondu trhovej regulácie a nezabezpečovali si pšenicu z domácej produkcie,“ povedal pre Hospodársky denník minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, keď sme sa ho spýtali, v čom vidí príčiny rizika, že ceny chleba môžu vzrásť až o avizovaných 30 či 40 percent. „Po takom neúrodnom roku ako bol vlaňajší, ponúkali mlynári ceny len na úrovni 4000 až 4200 Sk za tonu, pričom sme kŕmne obilie zo zahraničia nakupovali za viac ako 5500 Sk.“ Podľa ministra neexistuje dôvod na také zvýšenie cien o akom sa dnes hovorí, a to ani múky či výrobkov z nej, teda chleba, pečiva a cestovín. Jedinú možnosť, ktorá by však zabránila takémuto rastu cien, vidí v prípadnom uvoľnení osobitných finančných prostriedkov na dotovanie potravinárskej pšenice. To sa však podľa neho pravdepodobne robiť nebude, lebo v „trhovom hospodárstve by takýto krok viedol k deformácii cien. Je tu ešte možnosť rokovať s predstaviteľmi Správy štátnych hmotných rezerv. Musia to urobiť sami mlynári, tí musia byť aktívni a požiadať o predaj obilia z hmotných rezerv”. Ako uviedol, všetky kalkulácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva ukazujú na značné rezervy pri spracúvaní chlebového obilia v mlynoch a následne aj u ďalších výrobcov. Či je tento predpokladaný cenový nárast pekárenských výrobkov ekonomicky opodstatnený, spýtali sme sa riaditeľa uvedeného ústavu doc. Ing. Gejzu Blaasa, CSc. „Takýto cenový vzostup pri chlebe nepokladám za odôvodnený,“ odpovedal. Nemyslí si, že by vláda mala v tejto súvislosti prijímať nejaké opatrenia. „Každý verejne známy cenový pohyb na strane vstupov hneď zneužijú spracovatelia a obchodníci a zdôvodňujú cenový nárast. V uplynulom období sa však správali pomerne disciplinovane.“ V ústave vypočítali vplyv zvýšených cien energií, poštovného a ďalších vstupov na finálne poľnohospodárske výrobky, pričom zistili, že len z tohto dôvodu nemôže byť väčší ako

jedno percento.

Ak sa teraz niekto odvoláva na cenový nárast energií, tak podľa G. Blaasa ide o zneužitie situácie. Pri vykalkulovaní množstva múky potrebnej na výrobu jedného kilogramu chleba a pri zvýšení ceny obilia zo 4200 Sk napríklad na 5200 Sk, cena chleba by v žiadnom prípade nemala vzrásť o viac ako o 20 %.

Pretože vládna koaličná Strana maďarskej koalície neraz vystupuje voči P. Koncošovi (SDĽ) ako opozičná, zaujímal nás názor jej zástupcu, poslanca NR SR Pála Farkasa, na túto problematiku. Podľa neho štát má záujem, aby sa ceny strategických potravín, medzi ktoré patrí aj chlieb, až tak vysoko nezvyšovali. „Keď vyhodnocujeme v tejto oblasti hospodársku politiku ministerstva pôdohospodárstva, osobitne pri tvorbe cien obilia po žatve v roku 2000 a jeho zužitkovaní, tak musíme povedať, že ministerstvo celkom túto úlohu nezvládlo.“ SMK „má informácie, neviem však či sú celkom presné, že určité množstvo obilia sa aj vyviezlo

za nižšiu cenu,

za akú ho bude teraz potrebné doviezť. V tomto politika ministerstva zlyhala“. Vláda podľa neho bude musieť do vývoja cien pekárenských výrobkov zasiahnuť a v prípade vysokých cien dovozového obilia by ho mohla aj dotovať.

Avizované zvyšovanie cien múčnych výrobkov nasvedčuje podľa poslanca NR SR Pavla Šťastného (HZDS) to, že sa „musí zmeniť politika vlády a štátu voči celému rezortu pôdohospodárstva. Zmeniť by sa mali pravidlá hry a vo väčšej miere by mali byť pre poľnohospodárov prístupnejšie prijateľnejšie úvery. Ak sa nezačne napríklad s nepriamymi dotáciami, ktoré v zahraničí existujú, tak nemôžeme chcieť, aby sa u nás vyrábal lacnejší chlieb či iné potraviny”. Ceny pekárenských produktov by sa, ako povedal, mali udržať v medziach, ktoré zodpovedajú momentálnej sociálnej situácii obyvateľstva. Vláda by preto mohla reagovať vyčlenením istých prostriedkov, aby v tomto nedošlo k extrémnej situácii.

Vladimír Turanský