Nedostatočné využitie biomasy

Jedna nezanedbateľná možnosť sú nové pracovné miesta

„Využívanie biomasy ako alternatívneho zdroja energie má veľký význam pri presadzovaní myšlienok trvalo udržateľného rozvoja do praxe. Naplniť ich obsah znamená splniť náročné úlohy v oblasti energetiky i životného prostredia,“ zdôraznil Walter Rochel, veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku na medzinárodnej konferencii o biomase, ktorá sa včera skončila v Bratislave. Organizovalo ju Energetické centrum Bratislava a zúčastnili sa na nej odborníci z 15 európskych krajín. Hoci biomasa predstavuje jednu z ciest ako znižovať zaťaženie ovzdušia škodlivinami, ktoré vznikajú spaľovaním klasických fosílnych palív a podieľajú sa na procese klimatických zmien, tento drevný odpad stále nedostatočne využívame. Pritom by podľa Vladimíra Hecla, riaditeľa Energetického centra, širšie využívanie biomasy mohlo v najbližších desiatich rokoch vytvoriť vyše tritisíc pracovných miest. Keďže Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú až na 90 % závislé od importu primárnych energetických zdrojov, je tento fakt doslova paradoxom. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej primárnej energetickej spotrebe predstavuje v SR len približne 3,5 %, aj keď sa odhady odborníkov zhodujú na tom, že potenciál obnoviteľných zdrojov je najmenej štyri- až päťkrát vyšší.

Energetická politika, ktorú schválila vláda SR vlani v januári, zahŕňa krátkodobý cieľ - dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov vo výške 4 % už v roku 2005. V dlhodobých cieľoch by sme podľa schválenej energetickej politiky mali dosiahnuť využitie obnoviteľných zdrojov na porovnateľnej úrovni s krajinami EÚ. No, či sa oba ciele podarí aj splniť, je otázne. V rámci Programu na podporu racionalizácie sa zo štátneho rozpočtu na tento rok schválilo 30 mil. Sk (účasť na úrokoch do výšky 70 %, pôžička alebo záruka na úver). Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, však vyplýva, že napríklad Česko vyčlenilo na podobný účel až 300 mil. Sk. Navyše, aj keď sa tieto prostriedky využijú na podporu alternatívnych zdrojov, ani koruna teoreticky nemusí ísť na biomasu, lebo z uvedeného štátneho programu je možné podporiť aj iné projekty zvyšovania energetickej efektívnosti. Hlavným zdrojom biomasy je klasické drevo. Keďže až 40 % územia Slovenska pokrývajú lesy, máme na využívanie biomasy dobrú východiskovú pozíciu. No kotly na spaľovanie drevných štiepok či pilín, ktoré sa využívajú na výrobu tepla či elektrickej energie, sú stále viac-menej len raritou. Navyše, väčšinou sa ich výstavba uskutočnila z podporných grantov EÚ alebo v rámci bilaterálnej medzištátnej pomoci.

Vytvorenie trhu s biomasou brzdí veľa faktorov. Ako vyplynulo z prednášky Jána Ilavského z Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, bariéru predstavuje nerovnaký základ pre kalkulácie ekonomickej efektívnosti využívania rôznych zdrojov energie, zdeformované ceny elektriny, plynu a podobne. Preto odborníci navrhujú napríklad kotly na biomasu zaradiť do výrobkov so zníženou DPH, zaradiť ich do zoznamu zariadení , ktorých prevádzkovatelia sú oslobodení od daní z príjmov atď. Ak aj naďalej bude podpora len vo forme proklamácií, zmeškáme trend, na ktorý už naskočili krajiny EÚ. Tie si totiž uvedomujú, že zásoby fosílnych palív sú vo svete obmedzené, a preto treba zvyšovať podiel alternatív.

Zdena Rabayová