Drevo čoraz žiadanejší artikel

Práca v lese potrebuje starostlivého hospodára

Lesy SR v minulom roku dodali odberateľom 3,263 milióna kubíkov ihličnatého a listnatého dreva, pri tržbách v hodnote 4,049 mil. Sk. V dodávkach dreva prekročili plán o 9,1 % a tržby o 7,9 %. Kubický meter dreva sa štátnemu podniku podarilo speňažiť priemerne za 1316,1 Sk a v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahli zvýšenie o 89 Sk. Na tom má zásluhu zlepšenie manipulácie s drevom, vyšší podiel guľatinových sortimentov a čiastočné zvýšenie jednotkových cien surového dreva. Ihličnatú guľatinu lesy výhodnejšie

speňažili v exporte,

keď v tomto prípade inkasovali viac o 23 % ako pri domácich dodávkach. Cena ihličnatej vlákniny na vývoz je v priemere o 35,1 % vyššia ako na tuzemskom trhu a pri listnatej prevýšenie predstavuje 6,3 %. Do zahraničia Lesy SR vyviezli 23 % celkových dodávok ihličnatého a listnatého dreva. Rezervy sa podľa hodnotenia výsledkov vyskytujú v manipulácii s drevom a najmä v rýchlejšej obrátkovosti suroviny od ťažby až po realizáciu odberateľom. Na základe toho dochádza i k znehodnoteniu sortimentov, následnému zníženiu tržieb a priemerného speňaženia dreva.

Na prvý štvrťrok 2001 Lesy SR uzatvorili všetky zmluvy s domácimi odberateľmi na dodávku dreva. Situácia v tejto oblasti je podľa vedúceho odboru marketingu Ing. Jána Štubňu podstatne iná ako v predchádzajúcich rokoch, pretože na domácom trhu a v zahraničí sa

výrazne zvýšil

záujem o drevo. Takýto vývoj Lesy SR zaznamenali nielen pri surovine, po ktorej je trvalý dopyt, ale aj v prípade donedávna ťažko predajných sortimentov. Na základe toho nie je dnes problém predať v podstate akékoľvek drevo. Lesy SR môžu svoju ponuku uplatniť len do výšky plánovanej ťažby a stalo sa, že museli odmietnuť aj lukratívnejšie objednávky zo zahraničia. O zvýšenie dopytu sa postarali predovšetkým celulózky a vôbec priemysel papiera, ktorý zachytil konjunkturálny cyklus oživenia obchodov. Producentov suroviny však v tejto súvislosti trápi, že sa im nedarí rozvíjať ceny v miere zodpovedajúcej nárastu vstupných nákladov. Predovšetkým domáca podnikateľská sféra nie je pripravená akceptovať prípadné zvýšenie

ceny suroviny

ako prirodzenej reakcie na prevahu dopytu nad ponukou. Skúsenosti štátnych lesov ukazujú, že s cenami dreva pre zahraničných odberateľov sa dá hýbať pružnejšie ako v prípade tuzemských dodávok, pričom táto bariéra je najvýraznejšia pri piliarskej guľatine.

Obchodná politika Lesov SR je z veľkej časti decentralizovaná na odštepné závody, ktoré samostatne uzatvárajú zmluvy s odberateľmi. Osobitný záujem majú na tom, aby domáci drevospracujúci priemysel mal z čoho vyrábať, lesy sa však musia správať ako každý iný podnikateľský subjekt a požadovať aj dochvíľnosť platieb. Situáciu v pohľadávkach Lesy SR i naďalej hodnotia ako vážnu, posledný vývoj však smeruje k lepšiemu. V minulom roku sa štátnemu podniku podarilo znížiť pohľadávky po lehote splatnosti o vyše 100 mil. Sk. Receptom úspechu je sprísnenie obchodnej politiky vo vzťahu k odberateľom. Od 1. júla Lesy SR uplatňujú v praxi komplexný systém riešenia pohľadávok a najlepšie výsledky sa podarilo dosiahnuť vďaka zásade, podľa ktorej firme s dlžobou po lehote splatnosti okamžite zastavujú dodávky dreva v rámci celého Slovenska. Tento osvedčený spôsob vymáhania oprávnených pohľadávok sa podniku darí uplatniť i vďaka koordinovanému riadeniu z jedného centra.

Lesy SR, š. p., sú odberateľmi dreva často kritizované za nadmerný vývoz suroviny do zahraničia. Ich bilancia v tomto smere však tento názor nepotvrdzuje. Kým na celkovej výmere lesov na Slovensku je ich podiel 53 %, na exporte dreva participujú len 38 percentami. Z toho vychádza, že neštátny sektor vyváža za hranice

podstatne viac

suroviny. V ostro sledovaných guľatinových sortimentoch je podiel Lesov SR na celkovom exporte ešte nižší a predstavuje asi 20 percent. Naopak, pri dreve, ktoré sa považuje za ťažko predajné (listnaté vlákninové drevo V. triedy akosti) je tento podiel až 69 %, pričom Slovensko malo doteraz prebytok vlákninového dreva. Osobitnú pozornosť si zasluhuje doriešenie obchodu s drevom nížinných lesov. Napríklad o agáty majú záujem celulózky, ostatný priemysel však neláka nižšia kvalita. V súčasnosti sa pracuje i na možnosti energetického zužitkovania tohto dreva v podobe štiepok. S projektom tohto druhu sa uvažuje v oblasti Levíc, ktorého alternatívou je možnosť výroby tepla pre toto mesto. Návrat k drevu ako palivu však Lesy SR ani pri súčasnom náraste cien plynu zatiaľ nezaznamenali. Odborníci si to vysvetľujú tým, že ľudia na vidieku si už zvykli na plynofikáciu a pohodlie, ktoré toto médium poskytuje pri vykurovaní rodinného domu. Drevofikácii, ako vtipne, ale výstižne nazvali

proces návratu

k tradičnému palivu, musí podľa nich predchádzať etapa vyriešenia technológie spaľovania tejto suroviny. Mnohé však naznačujú i rastúce ceny dopravy, čo regionálnemu spracovaniu dreva dá podľa očakávania nový impulz a zelenú. Peter Farárik

Graf - koláč

Štruktúra vlastníkov lesov SR v %

Štátne 42,05

Neznáme 4,40

Súkromné 15,06

Spoločenstevné 25,34

Cirkevné 3,42

Poľnoh. družstvá 0,11

Mestské a obecné 9,62

Zdroj: Lesoprojekt Zvolen

Graf: Hd