Všetko musí mať svojho „gazdu“

Zbytočné nedorozumenia medzi vládou a regiónmi

Regionálnu politiku vidia dnes ľudia zdola predovšetkým optikou peňazí. Čo z nej a z rôznych fondov môže zlepšiť slabú až úbohú finančnú situáciu obcí a miest, ktoré nemôžu ani len snívať o serióznom založení nových pracovných príležitostí. Tento pohľad je silne zjednodušený, ale je pravdivý. O názor na tento rozpor sme požiadali generálneho riaditeľa Sekcie regionálnej politiky ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, Ing. Zsolta Lukáča.

Predstavy úradníkov z ministerstva a predstavy ľudí zdola sa zrejme dosť podstatne líšia. V čom podľa vás a kde vidíte oprávnenosť presadiť si „pravdu“ ministerstva, ktoré riadi regionálny rozvoj?

- Nestaval by som to veľmi do pozície, že sa líšia. Líšia sa len definovania, čo je to štátna regionálna politika a čo je regionálna politika. V tomto vzájomnom nedorozumení a nevysvetlení si názorov sú určité disproporcie medzi orgánmi štátnej správy a regiónmi, a to nielen medzi naším ministerstvom, ale aj medzi ďalšími rezortmi. To súvisí s tým, čo by sme radi „vyčistili“, aj v prezentácii, že máme záujem vytvoriť a jednoznačne definovať zákonom, ale aj informáciami smerom navonok, čo je to

štátna regionálna

politika, ktorú časť regionálnej politiky podporuje a plní štát a ktorú časť miestne orgány. Práve preto sa usilujeme o to, aby každý región mal svojho gazdu. Ten gazda musí byť miestny, volený a musí byť lokálnou autoritou. Podľa mňa takýmto gazdom by mala byť volená samospráva vyšších územných celkov. Mala by mať vyššie kompetencie, ale aj vyššiu zodpovednosť.

Ľudia vedia, že ide o peniaze a najmä o peniaze a o ich použitie. Možno z toho pramenia niektoré nedorozumenia, lebo väčšina laikov si myslí, že vy ako ruka štátu, chcete presadzovať štátne záujmy a nie záujmy ľudí z regiónov.

- Rád by som to dal do roviny hierarchie. Štátny záujem musí byť záujmom regiónu a záujem regiónu musí byť záujmom štátu. Toto je vlastne to, čo naše ministerstvo, niekedy aj proti iným ministerstvám, sa snaží vytvoriť. Koordináciu

medzi záujmami

jednotlivých regiónov, rezortov, medzi jednotlivými kapitolami a potrebami. Samozrejme, každý jednotlivý pohľad, nechcem povedať, že je extrémny, ale určite vzdialený a našou úlohou je zblížiť tieto pohľady.

Dá sa povedať, že názory vášho ministerstva sú trošku odlišné od názorov niektorých funkcionárov, pracovníkov patriacich ku koaličným partnerom? Tu nemám na mysli tvrdý boj, ale je evidentné, že existuje veľa subjektov, ktoré neradi „púšťajú“ z ruky moc, neradi púšťajú z ruky rozhodovanie o peniazoch.

- Nevidím tento rozpor, pozerám sa na to čisto pragmaticky a z logickej stránky veci. Bez ohľadu na občasné rozdielne koaličné názory pre rozvoj Slovenska je naozaj podstatné, aby tie regióny, hlavne zaostávajúce, boli podporené.

V Klube regionalistov v Bratislave sa nedávno uskutočnila akcia, na ktorej sa hovorilo aj o aktuálnych úlohách ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja v regionálnej politike. Vznikli z tejto diskusie osožné námety, ktoré si osvojilo alebo osvojí aj vaše ministerstvo?

- Jednoznačne. My, štátni úradníci na ústredných orgánoch musíme mať

„veľké uši“.

Musíme počuť odborníkov aj teoretikov, počuť regióny, a potom v rámci legislatívneho procesu, v rámci tvorby podmienok, zapracovať všetky dobré pripomienky, ktoré sa dajú využiť práve v prospech týchto regiónov. Podmienky musia byť nie proti „niekomu“, ale na prospech.

Približne pred rokom sme robili rozhovor v tejto tematickej oblasti s účastníkmi stretnutia regionalistov a zdá sa mi, že sme vtedy mali (všetci regionalisti) veľké oči. Kvalitu a množstvo projektov, ktoré sa chystali a s nadšením rozpracúvali, sa nepodarilo splniť, podať, predložiť, vyhodnotiť a prijať. Je to dané tým, že máte málo kvalifikovaných ľudí tam dole alebo čím to je?

- Čiastočne aj tým, ale je to dané aj sústavnými zmenami pravidiel v rámci Európskej únie. My sa musíme naučiť, aj v regiónoch sa musia naučiť využívať prostriedky, aj spôsoby

ako na to,

ako sa budeme v rámci štrukturálnych fondov pohybovať. Treba sa to naučiť, a potom už mierne zmeny, ktoré EÚ každý rok robí, budeme schopní akceptovať. Žiaľ, kvalita projektov alebo lepšie povedané zámerov, naozaj nebola na úrovni, ktorá by bola bez problémov akceptovateľná pre EÚ.

Veríte, že sa nám podarí všetko v dohľadnom čase zvládnuť, prijať, schváliť zámery vo „veľkej“ regionálnej politike?

- Prijať všetko sa asi nepodarí, ale v priebehu tohto roka by sme predsa len mali v legislatíve, či už v implementácii, realizácii alebo pri vytváraní inštitucionálnych štruktúr, výrazne postúpiť dopredu. Verím, že v zlepšovaní pozícií Slovenska v pristupovaní k EÚ bude tento rok prielomový.

Ivan Klačanský