Holding ponúka budúcnosť

O kvalite našich syrov a mliečnych produktov

Aj keď je v súčasnosti ostro sledovaný mäsospracujúci priemysel, tak dvojnásobne to platí o mliekarenstve. Jeho výrobky majú vždy pri udeľovaní ocenení bohatú žatvu. Je to aj preto, že ich spotrebitelia častejšie kupujú ako mäsové výrobky. Predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Šimunek ktorý je aj riaditeľom novozámockej akciovej spoločnosti Mliekospol, si z nedávneho slávnostného udelenia Zlatých medailí domov odniesol dva Certifikáty Slovak Gold za čerstvý parený syr, vákuovo balený Mozzarella a za kyslú smotanu s ovocím Nelu. Mliekospol má dovedna šesť Zlatých medailí, čo je prvenstvo v mliekarenskom priemysle a druhé miesto v potravinárstve. Viac o päť ocenení Slovak Gold má topoľčiansky Topvar.

Nadácia Slovak Gold predĺžila Certifikát pre syr Mozzarella, ktorý je jedným z najvyhľadávanejších v obchodoch. Presadili ste sa aj vlani v novembri na Medzinárodnej súťaži syrov, tzv. syrárskej olympiáde v Innsbrucku.

- Súťaž v Innsbrucku sa koná od roku 1992 každý druhý rok. Nevraciame sa z nej s prázdnymi rukami. Bánoveckú parenicu údenú, ktorú vyrába Milsy v Bánovciach nad Bebravou, ohodnotili na zlato. Strieborné medaily získali Bánovecký korbáčik, tiež z Bánoviec a Encián, syr s bielou plesňou z Tatranskej mliekarne z Kežmarku. Bronz si odniesla Mozzarella z Nových Zámkov a Liptovská parenica údená, dodávaná na trh z Liptovskej mliekarne v Liptovskom Mikuláši.

Nemohla Mozzarella vyššie zabodovať?

- Keď beriem do úvahy, že odsunula z medailového poradia syry, ktoré majú domovské právo v Taliansku, tak potom nie,

tretie miesto

je pre slovenských výrobcov syra úspechom. Teší nás vytvorenie osobitnej súťažnej skupiny pre slovenské syrové špeciality. Odborníkov sme presvedčili, že Slovensko má vlastné charakteristické a zaujímavé syry. Naše tvrdé syry zatiaľ nie sú kvalitou porovnateľné v Innsbrucku prezentovanými ementálmi a alpskými syrmi. V Rakúsku mali slovenské syry typu Moravský blok a Vrchár, ale aj im podobné, výhodnejšiu súťažnú pozíciu medzi polotvrdými syrmi, aj keď sušinou tomu nezodpovedajú.

V skupine polotvrdých syrov máme predpoklady na lepšie umiestnenie?

- Isteže. Musíme sa však prezentovať väčším počtom našich eidamov a nových syrov, vyrobených experimentálne v rámci inovačných procesov a najmä s vyšším vkladom syrárskeho umenia.

Čo ešte môže hovoriť na medzinárodných súťažiach v náš neprospech?

- Údené syry, ktoré nie sú pre súťaže smerom na západ typické a pre svoju ojedinelosť nemôžeme kalkulovať s ich medailovým umiestnením. Väčšia hodnota sa pripisuje syrom voľne zrejúcim pred syrmi zrejúcimi vo fóliách. Naše špeciality, parené syry, sú v súťažiach trochu netypickou skupinou. Preto aj boli v Innsbrucku na okraji záujmu a musíme oceniť ustanovenie osobitnej súťažnej skupiny pre naše parené syry, čo hodnotím ako začiatok novej etapy priaznivo sa rozvíjajúcich odborných vzťahov a našej stálej účasti na súťaži v Rakúsku. Výhodnejšie by nás mali v roku 2002 prezentovať

mäkko zrejúce

syry, najmä nové výrobky. Príležitosť ponúkajú aj vyzreté ovčie a kozie syry. Šanca sa ponúka aj pre plesnivé syry, ktorých sortiment je však u nás stále úzky.

Milsy aj Mliekospol sa v Innsbrucku úspešne zapísali. Vraj chcete vytvoriť holding. Koho ešte mienite pribrať a prečo?

- Niektorí tvrdia, že holding je dvojsečná zbraň. Nie, je jednosečná, lebo ponúka možnosť upevniť si pozíciu na slovenskom trhu, vytvárať špecializáciu a brániť sa účasti zahraničných firiem v našich mliekarňach. Vlani sme si riaditelia piatich mliekarni povedali, že si založíme holding kvôli špecializácii výroby. V Senickej mliekarni mal dominovať syr Eidam, v Levickej zasa mäkké syry, Bánovce mali zásobovať trh údenými parenicami a korbáčikmi, zo Žiliny mali dodávať „sladkosti“ a z Nových Zámkov čerstvé mliekarenské výrobky. Myšlienka je to dobrá, ale riaditelia sa jej bránia. Chcel som, aby

naša hviezda,

tým myslím hviezdu holdingu, žiarila na slovenskom mliekarenskom trhu a ukazovala nám cestu do Európskej únie. Zatiaľ nenachádzam pochopenie, preto aj pri vytváraní holdingu prešľapujeme na mieste, čo je škoda, lebo niektoré mliekarne už ovládol na Slovensku zahraničný kapitál, čo môže odzvoniť tradičným syrárskym výrobkom.

Bol vlaňajšok pre mliekospracujúci priemysel úspešný?

- Aj keď stavy dojníc v porovnaní s rokom 1999 boli o 3600 kusov nižšie, výroba mlieka bola vyššia o päť miliónov litrov. Kým v roku 1999 bola priemerná dojivosť 4101 litrov, vlani sme od kravy nadojili 4340 litrov, čo podmienilo vyšší nákup. Z celkového nakúpeného mlieka 902,8 litra bolo neštandardného 7,26 %, kým v roku 1999 to bolo 15,65 %. Liter mlieka sme od poľnohospodárov nakupovali po 8,45 Sk.

Ako sa to odzrkadlilo vo výrobe?

- Na Slovensku sme vyrobili 322,4 milióna litrov konzumného mlieka, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 10,5 milióna litra viac. Vyššiu výrobu sme zaznamenali aj v kyslomliečnych výrobkoch - o 7,5 milióna litrov viac, prírodných syroch (0,4 tisíca ton) a tvarohu (0,9 tisíca ton). Úroveň roku 1999 sme však nedosiahli vo

výrobe smotany,

sušeného mlieka a tavených syrov. Rozmenené na drobné: vyššiu výrobu sme dosiahli v štyroch a nižšiu výrobu v troch ukazovateľoch, čo vo vlaňajšom klimaticky nepriaznivom počasí je úspech.

Darilo sa aj Mliekospolu?

- Po prvý raz sme sa vo výkonoch prehupli cez miliardu, dosiahli sme 1,11 mld. Sk. Mlieka sme nakúpili 90 miliónov litrov, zamestnanosť sme zvýšili o 28 pracovníkov bez dotácií. Priemerný mesačný plat sme dosiahli 13 110 Sk. Vlani sme boli najväčším výrobcom čerstvých konzumných mliekarenských výrobkov a udržali sme si

prvenstvo v exporte

sušeného mlieka, vyexpedovali sme ho 3500 ton. Dodávateľom mlieka sme vlani vyplatili 853 mil. Sk, posilnili sme si pozície v obchodných reťazcoch. Škoda len, že supermarkety majú malé skladovacie priestory a neskoro platia za dodaný tovar. V tomto roku chceme prelomiť pre nás magickú hranicu - nakúpiť 100 miliónov litrov mlieka a dodať do obchodov 100-tisíc ton výrobkov. Máme na to všetky predpoklady.

Vladimír Levický