Keď prichádza vietor

Podľa štatistík UNESCO zahynulo v rokoch 1950 - 1970 v dôsledku veterných búrok viac ako tristotisíc ľudí, rovnaký počet obetí si vyžiadal v roku 1970 jeden jediný cyklón v Bangladéši. Za posledných desať rokov zabili hurikány, tajfúny, cyklóny, tornáda a orkány ďalších dvestotisíc ľudí. Historické obete idú do miliónov.

Smrť prichádza z trópov - diagnostikujú vedci. Tropické búrky sa rodia nad pokojnými vodami tropického pásma, keď morská hladina dosiahne teplotu medzi 26 a 27 stupňami Celzia. Ohriaty vzduch nasýtený morskou vodu stúpa a na jeho miesto prúdi studený. Motor mohutného vzdušného víru nasáva ďalšiu a ďalšiu energiu z teplého mora. Začína sa pohybovať - pre rotáciu Zeme a Coriolisovu silu po špirále ako voda vo vypustenej vani. Tlak klesá, rýchlosť stúpa. Rozpútava sa tropický cyklón, obrí vír s priemerom až 800 kilometrov. Najväčšia, najničivejšia víchrica na našej planéte, ktorá má niekoľko mien: hurikán v Severnej Amerike a Karibiku, tajfún v západnom Pacifiku a Čínskom mori, cyklón v Austrálii a okolo Indického oceánu.

Život tropických cyklónov trvá i niekoľko týždňov. Za ten čas „prejde“ tisícky kilometrov. Vetry s rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu často sprevádzajú prudké lejaky a ničivé záplavy. Napríklad pri vyčíňaní hurikánu Agnes napršalo v roku 1972 v Severnej Karolíne za dva dni 2530 milimetrov vody - ako v Bratislave za štyri roky.

Tornáda - prudko rotujúce vzduchové víry, ktoré sa spúšťajú z búrkového oblaku na zemský povrch, sú najsilnejšie vetry a najničivejším prírodným javovom vôbec. Keď sa tornádo dotkne zemského povrchu, vyvracia stromy, vyráža okná a búra múry domov. V rýchlosti vetra, ktorá niekedy presahuje hranicu 420 kilometrov za hodinu, prekonajú aj tropické cyklóny. Tornáda môžu vzniknúť všade, kde sa vyskytujú búrky, teda aj u nás. Ľudia zatiaľ veľmi nerozumejú ako, prečo a kedy tornáda vznikajú, a teda ani ich nevedia predpovedať.

Hoci posledné tajfúny či hurikány dostávajú nápadne často prívlastok „naj“, vedci sa zhodujú, že ich počet ani sila nerastú - iba sa im stavia do cesty čoraz viac ľudí a ich výtvorov. Ľudstvo, samozrejme, hľadá cesty, ako sa pred ničivými živlami chrániť. V posledných dvadsiatich rokoch už oblačnosť nad zemským povrchom „strážia“ meteorologické družice, a tak sa darí pomerne presne určiť intenzitu a predpovedať smer a rýchlosť postupu obrích veterných vírov. Pokiaľ meteorológovia namerajú nad oceánom rýchlosť vetra vyššiu ako 118 kilometrov za hodinu a zaznamenajú v oblakoch vznik povestného „oka“, potom dostáva búrka meno a vyhlasuje sa výstraha. Bohužiaľ, varovania vedcov neberú všade vo svete rovnako vážne.

(mb)