Živnostenskej komore ,,vraj" obmedzia pôsobnosť

Zajtra je v Lučenci výročné zhromaždenie

Podľa hodnotiacej správy Slovenskej živnostenskej komory (SŽK), ktorá bude mať túto sobotu svoje výročné zhromaždenie v Lučenci, vláda si musí uvedomiť, že silné malé a stredné podnikanie ide ruka v ruke so silnými profesijnými organizáciami a komorami. „Tento fakt je dostatočne známy, avšak komora sústavne naráža na obavy štátnej správy pri posilňovaní kompetencií SŽK. Existuje snaha oklieštiť jej pôsobnosť, a to údajne preto, lebo rozhodne vstupuje do procesu skvalitňovania a vyjadrovania sa k živnostenským oprávneniam,“ povedal nám pri tejto príležitosti predseda komory Ing. Vladimír Sirotka, CSc. V snahe o koordináciu úsilia živnostenských organizácií uzavrela SŽK so SOPK a SPPK dohodu, podľa ktorej by mali zjednocovať svoje stanoviská a spoločne pôsobiť na orgány štátnej správy. „Koordinácia stanovísk sa okrem iného prejavila aj pri vyjadrení sa k zákonu o hospodárskej súťaži v súvislosti s pôsobením obchodných reťazcov, pri zvyšovaní cien pohonných látok, a najmä pri návrhoch zákona o SOPK, živnostenskom zákone a zákone o Slovenskej živnostenskej komore. Od spoločného postupu si sľubujeme výraznejší a pozitívnejší posun v oblasti riešenia legislatívy v tejto oblasti.“

Slovenská živnostenská komora, ktorá vznikla v decembri 1998, okrem začiatočných ťažkostí, ktoré neobídu žiadnu vznikajúcu organizáciu, zápasila aj s problémami vnútornej konsolidácie a s kvalitou práce. „Mala neľahkú úlohu prejsť razantnejšie od často nevyhnutnej improvizácie pri svojej činnosti k systematickej práci pri napĺňaní svojich kompetencií a úloh vychádzajúcich zo zákona č. 126/1998 Z. z. o SŽK. Vnútorne sa upevňovala a pokúsila sa o koordináciu snáh malého a stredného podnikania tak, aby jednoznačne pomohla riešiť naliehavé potreby malého a stredného podnikateľského stavu,“ hovorí V. Sirotka. Nové vedenie, zvolené na zhromaždení delegátov vo februári 2000, si vytýčilo okrem iného tri ciele. Prvým bolo upevnenie komory a zameranie sa na ťažiskové úlohy, ktoré jej dovoľuje plniť ešte nedobudovaná štruktúra. Ďalej išlo o zlepšenie spolupráce navonok, pokúsiť sa skoordinovať snahy živnostenských organizácií, oprieť sa pritom o zákonné postavenie komory a pokúsiť sa tak naplniť aspoň sčasti tretí cieľ - zlepšiť právne, ekonomické a organizačné podmienky podnikateľov. V apríli 2000 prijala nové zameranie, posilnila kompetencie krajských zložiek komory so zameraním na rast členskej základne a priamej spolupráce so živnostenskými odbormi okresných úradov. Zámer dosiahnuť približne

sto členov

v každej krajskej zložke, sa nepodarilo celkom splniť. Dosiahli ho napríklad v Košiciach, kde k vlaňajšiemu decembru mali 99 členov, čiastočne aj v Bratislave s 81 členmi. Postupuje aj proces vytvárania okresných zložiek, s cieľom dostať činnosť komory viac k podnikateľovi. SŽK vstúpila do napĺňania jednej z hlavných svojich úloh, ktorou je vyjadrovanie sa k žiadostiam o koncesované živnosti. Košická zložka spracovala 769 vyjadrení, bratislavská 643, banskobystrická 607, nitrianska 601 a trenčianska 562. Na túto vysoko odbornú činnosť, vyplývajúcu komore zo zákona, no nie iba na ňu, ale aj povinnosť delegovať zástupcov SŽK napríklad do maturitných komisií na SOÚ, štát doteraz ničím neprispel. Komora hradí náklady spojené s touto úlohou dobrovoľnou úhradou od žiadateľov o koncesované živnosti. Kompetentní pracovníci štátnej správy

nič neurobili

pre to (napriek odporúčacím stanoviskám pracovníkov ministerstva financií), aby sa zo štátneho rozpočtu tieto činnosti zabezpečili, hoci komora ich musí zo zákona plniť. Na zabezpečenie úloh sa komore podarilo vlani získať finančnú pomoc od veľvyslanectva Nemecka v SR vo výške 15-tisíc DEM, ktoré boli použité na kúpenie výpočtovej a rozmnožovacej techniky. V rámci spolupráce s HwK (Remeselnou komorou) Trier Nemecko (v rámci spolupráce so SŽZ) využili 150-tisíc Sk na odborné semináre. Podarilo sa realizovať grant Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania SR z roku 1999 vo výške 5000 EUR atď. Predstavitelia komory si myslia, že podnikateľské a s tým súvisiace legislatívne prostredie malého a stredného podnikania na Slovensku nie je vonkoncom dobré. „V rámci nadväznosti na asociačné kroky Slovenska do EÚ a premietnutie štandardného postavenia a kompetencií živnostenských komôr v Nemecku, komora spracovala návrh novelizácie zákona č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Jej návrhy smerujú k rozšíreniu

kompetencií SŽK

pri vyjadrovaní sa o živnostenských oprávneniach, predovšetkým na remeselné živnosti, možnosti zakotvenia členstva v komore zo zákona, napojenia komory na štátny rozpočet a pod. Medzi hlavné úlohy do budúcnosti patrí ďalšie posilňovanie postavenia komory, iniciatívy súvisiace so zákonom SŽK, zlepšenie podnikateľského prostredia a živnostenského podnikania, zlepšenie celkového ekonomického prostredia pri podnikaní, vyrovnávanie podmienok práce komory vo vzťahu ku krajinám EÚ a k asociačným krokom Slovenska,“ uzavrel V. Sirotka.

Vladimír Turanský