Diskriminácia hlbšej analýzy

Neuveriteľne rýchle závery G. Verheugena o rómskej otázke

„Široká diskriminácia a problém rómskej menšiny sú na Slovensku reálne,“ povedal európsky komisár pre rozširovanie Günter Verheugen po popoludní strávenom v našej krajine. Nechcem spochybňovať komisárove analytické schopnosti, ale zdá sa mi to príliš krátky čas na vyvodenie tak závažného a jednoznačného záveru. A Verheugen ide aj ďalej: „Hoci súčasná štátna reprezentácia problém nespôsobila, sťažuje jeho riešenie. Podiel Rómov predstavuje 10 percent všetkého obyvateľstva SR, a to je počet, ktorý si žiadna krajina nemôže dovoliť ignorovať.“

Natíska sa však otázka, ako je možné sťažovať riešenie, ktoré ešte nikto nepozná. Nespomínam si totiž, že by sa niekomu, niekde a niekedy podarilo rozmotať rómske klbko. A pokusy boli. Veď, ako to uznáva aj sám komisár, problém nie je nový - „nespôsobila ho súčasná štátna reprezentácia“. Napríklad už v komunizme u nás existovali viaceré sociálno-vzdelávacie programy pre rómske etnikum a nezanedbateľnú úlohu v pokusoch o jeho socializáciu zohrávalo aj zákonom povinné zamestnávanie. Vyhodnotenie vo forme tranzície však ukázalo, že výsledky sú viac ako chabé. Nové spoločenské zriadenie zastihlo väčšinu občanov Slovenska nepripravených, no situácia rómskej menšiny sa zhoršila najdramatickejšie. Nie však v dôsledku diskriminácie, ale najmä následkom odbúravania systému sociálnej starostlivosti, ako aj dôsledkom kultúrno-sociálnych špecifík rómskeho etnika. O diskriminácii nemôže byť reč, lebo sú aj Slováci či príslušníci ďalších menšín, žijúci na hranici existenčného minima, pričom sa im žiadnej osobitnej podpory nedostáva. Naopak, to oni sa budú môcť cítiť diskriminovaní, keď ich nezapoja do pripravovaných programov pomoci len preto, že nie sú Rómovia.

Ruku na srdce, treba uznať, že priemerný občan Slovenska sa na väčšinu rómskeho etnika trochu pozerá s pocítim nadradenosti. No aj tento fakt sa dá aspoň sčasti racionálne vysvetliť. Vzhľadom na vysoký stupeň kriminality medzi rómskym etnikom, určitá rezervovanosť môže vyplývať zo strachu o vlastnú bezpečnosť a majetok. Samozrejme, ako aj pri každej neznášanlivosti (hoci aj len latentnej) sú tiež prvky iracionálne. Slovensko sa však v tomto smere nijako nevymyká z európskeho priemeru. Stačí sa pozrieť na popularitu Haidera v Rakúsku, Le Pena vo Francúzsku či pochody neonacistov v Nemecku. Pritom ide o ekonomicky vyspelejšie krajiny ako je naša.

Podľa Güntera Verheugena sa o otázke Rómov na Slovensku musí hovoriť otvorene. Je to síce pravda, no nikto zo serióznejších slovenských politikov ani nepopiera, že tento problém tu existuje. Treba však povedať, že v SR sú aj akútne celospoločenské problémy ako nezamestnanosť, nedostatočná výkonnosť ekonomiky, upadajúce školstvo a zdravotníctvo. V rebríčku priorít preto Rómovia jednoducho nemôžu byť na prvom mieste.

Navyše, ak európsky komisár naozaj chce otvorený dialóg, musí byť ochotný vypočuť a overiť si všetky názory, aj tie, čo nie sú celkom v súlade s jeho vlastnými. Verheugen však v stredu v Košiciach vyjadril svoje rozčarovanie nad výrokmi nemenovaného predstaviteľa SR v Európskom parlamente. Tento uviedol, že „ak dáte Rómom bývanie, tak ho zničia, ak im dáte školy, tak do nich nechodia a ak im dáte prácu, tak nepracujú“. Je tento názor až taký prehnaný? Ako ďaleko je od pravdy?

Rastislav Boldocký