Pôda má svoje, sýpky čakajú

Nezamestnanosť núti obyvateľov k rastu samozásobovania

Tohtoročná úroda je veľmi kvalitne založená a poľnohospodári pri jej príprave dali do pôdy za posledné roky najviac hnojív, tvrdia vedúci pracovníci Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Dosiahli to aj zásluhou vládou poskytnutých troch miliárd korún, ktoré dostali na jej prípravu, ako aj za škody spôsobené vlaňajším suchom. Zvýšené plochy ozimnej pšenice a raže vytvárajú predpoklad na dostatok obilnín po tohtoročnej žatve. Dovtedy však bude potrebné na preklenutie deficitu obilia z dôvodu slabej vlaňajšej úrody doviezť do konca mája približne 100-tisíc ton pšenice, 200-tisíc ton jačmeňa a 82-tisíc ton kukurice. Poľnohospodári okresu Komárno, teda v našej najprodukčnejšej oblasti, plánujú v tomto roku zasiať o 17 % viac pšenice ako vlani, a túto plodinu pestujú na 23-tisíc hektároch. Ako uviedol agronóm regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Komárne Ondrej Varga, vyššie pestovateľské plochy obilnín pôjdu na úkor olejnín. Osevné plochy repky a slnečnice budú nižšie približne o 4500 hektárov. Dôvodom sú výhodnejšie dotácie obilnín, pričom rozdiel na hektár je 500 Sk. Poľnohospodárom v južných oblastiach Slovenska spôsobuje problémy nedostatok vlahy, ale čo by to bol za hospodársky rok, keby sa nevyskytli ťažkosti. Málo vlahy môže ovplyvniť vývoj ozimín, ale aj schádzanie jarín, konštatoval O. Varga.

Krátenie dotácií na založenie novej úrody, vychádzajúce zo zmeny bonity pôdy, vyvoláva u poľnohospodárov na Východoslovenskej nížine nespokojnosť, pretože iba v okrese Michalovce to má znamenať znížený prísun financií v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 15 mil. Sk. Nižšie dotácie by vyvolali sekundárne straty, ktoré by mohli predstavovať ďalších 25 mil. Sk. Nesúhlas so zmenou hodnotenia úrodnosti pôdy pred jarnými prácami tlmočí aj správna rada Regionálneho rozvojového združenia pre Východoslovenskú nížinu. Podľa riaditeľa regionálneho pracoviska MP SR v Michalovciach Dušana Podolca, mnohí prvovýrobcovia budú mať síce zvýšenú bonitu pôdy, ale to môže mať za následok pád ostatných. Pravidlá na hodnotenie bonity pritom s nimi údajne nikto nekonzultoval.

PD Choňkovce v okrese Sobrance, hospodáriace na výmere 5600 hektárov, má už z požadovaného množstva 800 ton dusíkatého hnojiva asi 80 % „pod strechou“ a zvyšok dovezú do konca mesiaca. Takže podľa jeho predsedu Jána Petra už stihli, vzhľadom na miernu zimu, viac ako polovicu plochy na jeseň vysiatych obilnín, prihnojiť. S dostupnosťou osív nemajú problémy. Jačmeň a ovos sú už na jarný osev pripravené, kukuricu im dovezú neskôr, pretože na jej zasiatie je ešte čas. Kým ponuky chémie a osív sú pestré, problémy sa vyskytujú s ich splácaním. Na družstve to však chcú zvládnuť bez úverov.

A čo môžeme očakávať v ostatných odvetviach poľnohospodárstva v tomto roku? V dôsledku krízy vyvolanej chorobou BSE sa aj u nás predpokladá výrazný pokles spotreby hovädzieho mäsa, ktorý sa už začal. Pri nábehu na nové prísnejšie postupy pri spracovaní hovädzieho mäsa sa s najväčšou pravdepodobnosťou zatvoria menšie bitúnky, ktoré nebudú vybavené technológiami na bezpečné odstraňovanie rizikových častí tiel hovädzieho dobytka. Očakáva sa preto vyšší dopyt po bravčovom mäse. Na rok 2001 stúpla minimálna nákupná cena mlieka o 3 %. Jej zmenou a v súvislosti s prevládajúcim dopytom nad ponukou sa dá predpokladať aj vyšší nárast nákupnej ceny. Rast konkurencie medzi obchodnými reťazcami však bude tlmiť zvyšovanie spotrebiteľských cien mlieka a mliečnych výrobkov. Pôdohospodári očakávajú mierne zvýšenie produkcie hydinového mäsa (asi o 1,7 %), ako aj produkciu vajec (o 1,9 %), pričom tento prírastok by sa mal spracovať na finálne výrobky. Pravdepodobne sa zvýšia pestovateľské plochy zeleniny. V súvislosti so zvyšovaním nezamestnanosti a v snahe zlepšiť si finančnú situáciu, najmä na juhu Slovenska sa zvýši produkcia viacerých druhov zeleniny, čo môže spôsobiť zníženie jej ceny.

Vladimír Turanský

Ladislav Kulik