Akoby to bol čas medzi úpadkom a oživením

V týchto dňoch sa na programe zasadnutia vlády SR znova objaví aj dlho očakávaný návrh Národného programu rozvoja cestovného ruchu v SR. Prvýkrát o ňom vláda rokovala v októbri minulého roka, vrátila na dopracovanie predkladateľovi. Začiatkom januára ich závažnosť prehodnotila na svojom zasadnutí Rada pre cestovný ruch, pričom sa ukázalo, že zásadnou spornou otázkou, ktorú bude musieť rozriešiť vláda, je založiť alebo nezaložiť samostatný úrad pre cestovný ruch. Ide o orgán, ktorý by ako jediný na Slovensku na základe dostatočných kompetencií bol schopný koordinovať aktivity v mnohosektorovom cestovnom ruchu, a tým zabezpečiť podmienky jeho rozvoja plnením národného programu vytýčených priorít. Nesmieme zabúdať, že rozpadom odborov obchodu a cestovného ruchu a ich výkonných zložiek okresných správ cestovného ruchu, sa problematike organizačného zabezpečenia podmienok pre rozvoj cestovného ruchu na regionálnej úrovni nikto nevenoval. Až pokiaľ vláda SR svojím uznesením č. 230/2000 ku Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy SR schválila aj decentralizáciu koordinačných, plánovacích a metodických činností v oblasti cestovného ruchu na samosprávy vyššieho územného celku. V praxi to stále vyzerá tak, že v niektorých regiónoch už pôsobia lokálne alebo miestne združenia cestovného ruchu združujúce samosprávu a podnikateľov z regiónu. Mnohé vznikli na základe odporučenia sekcie cestovného ruchu MH SR, ktorá na tento účel vypracovala metodickú pomôcku. Združenia však stále živoria, pretože žijú z členských poplatkov a finančnej pomoci samospráv. Rozhodujú o živote v regióne, usmerňujú jeho tok a dúfajú, že prijatím Národného programu rozvoja cestovného ruchu v SR sa rozhodne aj o finančných tokoch smerujúcich do regiónu na jeho rozvoj aj zo štátneho rozpočtu. Región

je „fabrikou“

na výrobu produktu cestovného ruchu, ako je napríklad Malokarpatská vínna cesta, Gotická cesta, Tatranský horský masív, Dunajská cyklotrasa a ďalšie, a jednotliví podnikatelia sú len subdodávateľmi pre túto fabriku a je samozrejmé, že vyváženie ich výkonov nie je možné ponechať jednoducho len na trh.

Problematické sú aj vzťahy na národnej úrovni. Pre lepšie pochopenie znova pohľad do minulosti: v súčasnosti už neplatný zákon o vnútornom obchode presne určil bývalému Ministerstvu obchodu a cestovného ruchu SR, že je zodpovedné za metodické riadenie problematiky cestovného ruchu. Tu sa ukazuje celý komplex nedotiahnutých väzieb v mnohosektorovom cestovnom ruchu, ktorý má čo hovoriť nielen o technickej základni a jej rozvoji v doprave, o vízovej problematike, ochrane životného prostredia, vytváraní podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj a vyjadrovať sa k ďalším otázkam života v regióne. „Význam postavenia cestovného ruchu v ekonomike Slovenska by sme v súčasnosti potrebovali štatisticky doložiť údajom o vývoji cestovného ruchu na Slovensku, hlavne zhodnotiť jeho vplyv

na zamestnanosť

priamo v regióne,“ hovorí Michal Ševčík, generálny riaditeľ sekcie. Štatistický úrad poskytuje informácie len o základných ukazovateľoch a ostatné závisia od objemu finančných prostriedkov určených na výberové štatistické zisťovanie alebo od dobrej vôli pracovníkov iných ministerstiev. „Sekcia cestovného ruchu ministerstva hospodárstva nemá dosah na pracovníkov iných ministerstiev,“ dodáva M. Ševčík. Správne sa rozhodnúť môže len ten, kto má dostatok informácií s veľkou vypovedacou schopnosťou.

Netvrdíme, že chýba dobrá vôľa, ale že chýba manažment turistických oblastí a Slovenska ako turistickej destinácie. Chýba koordinácia aktivít, koncentrácia na vybrané priority, chýba jasná politika finančných tokov. Zotrvačnosť vývoja má svoju silu, ale ukazovateľ podielu cestovného ruchu na tvorbe HDP nás informuje, že na silu zotrvačnosti sa ďalej nemôžeme spoliehať. Kým ostatné okolité štáty v priebehu niekoľkých rokov výkony v cestovnom ruchu zvyšovali, my sme zastali na 2,5 percentách. Je načase dohodnúť sa na opatreniach smerujúcich v prospech rozvoja cestovného ruchu na Slovensku.

Rudolfa Vallová