Hospodársky denník
USD48,464 Sk
EUR43,799 Sk
CHF28,587 Sk
CZK1,264 Sk
  Pondelok  26.Februára 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Obom znížiť základ dane

Vyživovaná manželka alebo manžel

Od roku 1993 je možné, aby si fyzické osoby uplatnili za zákonom stanovených podmienok zníženie základu dane z príjmov z dôvodu vyživovania manželky (manžela). V súčasnosti predstavuje zníženie základu dane z toho dôvodu sumu 12 000 Sk. Podmienkou je, že manželka nemala vlastné príjmy za rok vyššie ako 38 760 Sk. Zákon stanoví, ktoré príjmy sa do tejto sumy nezapočítavajú. Uplatniť si môže manžel manželku alebo manželka manžela. Táto nezdaniteľná suma je však v podstate nesystémová a nelogická. Jednak preto, že je rozdiel, ak manželka nemá príjmy z toho dôvodu, že je napríklad nezamestnaná alebo sa stará o deti a v prípade, ak sa jej nechce pracovať alebo nemusí, lebo manžel dostatočne zarába. V prvom prípade sa často stáva, že manžel má také nízke príjmy, že nemá základňu, z ktorej by si tento príjem odrátal (napríklad ak vyživuje štyri deti, potom s jeho nezdaniteľnou sumou spolu odpočítateľná suma základu dane predstavuje ročne výšku 105 960 Sk). Ak má mesačný príjem nižší ako 8-tisíc Sk, potom je ďalšie zníženie základu dane na manželku zbytočné, čiže len na papieri, lebo nie je z čoho sumu 12-tisíc Sk odpočítať. Tu sa tzv. strata nezohľadňuje. V druhom prípade, ak manžel dostatočne zarába a manželka z uvedeného dôvodu nepracuje, tomuto je síce z čoho

znížiť základ

dane, ale pri ročnom príjme napríklad 1,128 mil. Sk je zníženie o 12-tisíc Sk smiešne a na daňovej povinnosti sa prejaví v jej znížení o 4800 Sk. Pri takom vysokom daňovom zaťažení je to už skoro jedno. V tomto prípade je však rozdiel medzi dvoma daňovníkmi vidieť, pretože len jednému sa v skutočnosti daňová povinnosť zníži. Druhému zostane nulová tak či tak.

Stále sa ukazuje, že sociálne aspekty je skutočne potrebné zo zákona o daniach z príjmov odstraňovať. Ako k tomu príde ten, ktorému nie je z čoho tento odpočet vykonať a ktorý potrebuje každú korunu? Iste by radšej privítal peniaze v hotovosti formou sociálnej dávky. Druhým, naozaj veľkým problémom, je systém dokazovania výšky vlastného príjmu manželky. Ako dokázať, že manželka mala dostatočne nízky príjem? Lebo predloženie potvrdenia (daňovej kontrole) o nejakom príjme, to

ešte neznamená,

že manželka nemala ešte ďalší. Ak treba dokazovať všetko, potom nech napríklad banky každému vystavujú na tieto účely potvrdenia o výške dosiahnutých úrokov z úspor, lebo to je tiež príjem. Ďalej je to otázka príjmu ako ukazovateľa - ide o príjem brutto alebo netto? To je rozdiel. Zo zákona táto skutočnosť nie je jednoznačná. Ak by manželka podnikala a z podnikania vykázala stratu, potom zástancovia hrubého príjmu by jej ho zarátali do vlastných príjmov na tieto účely a zástancovia čiastkového základu dane zase nie. Keďže zákon hovorí o tzv. vlastnom príjme manželky, tak potom je otázne, ak má tento príjem minutý v rámci firmy, či ide o takýto príjem, keď ho použila na dosiahnutie príjmov v budúcom roku. Daňový zákon jej totiž neumožní na daňové účely odpočítať výdavky na osobnú potrebu. Potom je jasné, že tieto príjmy by sa mali o tieto výdavky znížiť. Aby to však bolo spravodlivé, potom by sme o výdavok typu

povinné poistné

museli znížiť i príjmy zo závislej činnosti, pretože tzv. povinné poistné sa týka osoby ako takej. Vidno, že v tejto oblasti sú skutočne ešte rezervy a v praxi každý postupuje po svojom. Najspravodlivejšie by bolo buď každému manželovi na daňové účely znížiť základ dane z dôvodu vyživovania manželky, alebo žiadnemu (platí to i opačne).

Dagmar Piršelová

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.