Kam vlastne patríme?!

Komentuje Eleonóra Bujačková

Úmorne a dlho diskutujeme o našom vstupe do Európskej únie. Už menej o tom, či do tohto spoločenstva vôbec patríme (máme na mysli parametre ekonomické). Funguje u nás zdravotníctvo, polícia, školstvo, súdy, železnice, ekonomika vôbec ako v západných krajinách? Nie! Čo to vlastne je EÚ? Jednoducho priestor, kde všetko, a predovšetkým verejná sféra a ekonomika, funguje všade rovnakým spôsobom. Preto sa musíme pýtať: funguje u nás zdravotníctvo ako vo Švédsku? Železnice ako vo Francúzsku? Polícia ako v Nemecku? Banky ako vo Švajčiarsku? Samozrejme, nie. Navyše v mnohých oblastiach nedochádza ani k žiadnym pozitívnym zmenám. Naopak, v mnohých kľúčových sférach (školstvo) možno pozorovať dokonca vývoj k horšiemu.

Už dlho sa potácame od mantinelu k mantinelu. Podniky krachujú (česť výnimkám), nezamestnanosť hrozivo narastá, ekonomické a legislatívne prostredie nie je príliš naklonené podnikaniu, skôr naopak. Spoločnosť je devastovaná finančne i morálne. Cudzinec, ktorý k nám prichádza, je neraz šokovaný: špinavé ulice, zanedbané parky, zamračené tváre, krádeže za bieleho dňa, rovnako tak agresivita. Pre človeka, ktorý tu žiť musí, ktorý sa tu narodil, je deprimujúce, že všetky neduhy, ktoré nás obklopujú, existujú mimo verejnej diskusie a demokratických mechanizmov. Bolo to azda lepšie pred dvoma, štyrmi, piatimi rokmi? Žiaľ, nie. Práve z tohto zistenia pramení znechutenie politikou, ktoré dávame dosť jasne najavo. Slovenská skúsenosť posledného desaťročia sa dá jednoducho zhrnúť takto: nech už je pri moci ktokoľvek, verejná správa a najmä štátna správa funguje stále zle alebo ešte horšie. A tak už roky je občan presvedčený, že štát je nepriateľ, zákony sú zlé, ich obchádzanie normálne rovnako ako korupcia.