Pravidlá účinné ako parný stroj z minulého storočia

Kedy sa živnostníkovi oplatí byť čestným?

Živnostníci majú podľa zákona o Slovenskej živnostenskej komore (SŽK) vykonávať svoju prácu čestne a odborne. Sú však na to vytvorené podmienky? Cena práce je na Slovensku pre živnostníka vzhľadom na všetky odvody príliš drahá. Spolu s čistou mzdou ich zamestnancov je pre podnikateľa približne dvojnásobná, lebo objem ostatných stanovených finančných odvodov súvisiacich s plácou zamestnanca je príliš vysoký. Preto zásady tejto „zákonnej hry“ by mali byť také, aby sa serióznosť a čestnosť tomuto podnikateľskému stavu, ktorý v iných štátoch tvorí chrbticu ekonomiky, oplatila a bola výhodná pre štát, ako aj preň. To by pomohlo čiastočne vyrovnať sa u nás s čiernou prácou, znížiť hrozivú nezamestnanosť a podľa živnostníkov by pribudlo aj do štátnej pokladnice. O týchto aspektoch neutešených slovenských reálií zodpovední za stav v krajine síce často hovoria, ale ťažko sa im o tom počúva a ešte ťažšie robí. Ako povedal jeden delegát z Trnavského kraja na sobotňajšom zhromaždení delegátov Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) v Lučenci, „podľa ovocia a nie podľa rečí poznáš človeka“. Asi aj preto medzi rozohnených zástupcov tohto podnikateľského stavu nenabral odvahu prísť čo len jediný predstaviteľ exekutívy, hoci boli pozvaní. Nestalo sa tak po prvý raz a len v prípade SŽK. Jeden z čelných vládnych činiteľov sa dokonca celkom vážne ospravedlnil odkazom, že na ples (!) do Lučenca, žiaľ, prísť nemôže... O rokovanie neprejavili záujem ani predstavitelia či už koaličných, alebo opozičných politických strán.

Keby malí a strední podnikatelia mali pre svoju prácu vytvorené také podmienky, že by v priemere každý z nich zamestnal čo len o jediného záujemcu o robotu viac, tak nezamestnanosť by na Slovensku pri jej súčasnej miere klesla približne o polovicu. Chce to však určité výhody a daňové úľavy pre tento podnikateľský stav, napríklad v tých regiónoch, kde je nezamestnanosť nadpriemerná. Nespokojnosť zo strany členov SŽK je taká veľká, že v záverečnom dokumente snemu požadujú otvorenie už uzavretej kapitoly o podpore malých a stredných podnikateľov, ktorá bola s Európskou úniou prerokovaná v rámci predvstupových negociácií. Naši živnostníci už iba uvažujú o forme, či oslovia priamo Brusel alebo príslušnú inštitúciu v Bratislave. Negociačná pozícia Slovenska, ako hovoria, bola totiž prerokovaná systémom „o nás bez nás“, teda s vylúčením zástupcov SŽK. „Hlavným problémom je nekomunikatívnosť medzi tými, ktorí rozhodujú, a tými, ktorých sa to bezprostredne týka. Akoby

chýbali uši

na počúvanie a následné urobenie záveru“, vykresľuje situáciu podpredseda a člen predstavenstva SŽK JUDr. Ján Sitarčík. „To nie je vyhrážka, len sebaobrana a sebareflexia tejto rozhodujúcej skupiny tvorcov hodnôt, aby sa mohla udržať v nových ekonomických podmienkach pod tlakom zahraničných subjektov v prípade vstupu do EÚ,“ vysvetlil postoj SŽK k uzatvorenej kapitole. Podľa predstaviteľov SŽK sa tak stalo bez toho, aby sa vyriešili potreby a požiadavky živnostníkov, medzi ktoré patrí novela zákona o komore, prevzatie správy živnostenského registra od štátu, čo by bolo v súlade s aproximáciou práva atď. Tým by sa zlacnelo živnostenské konanie, stalo sa operatívnejšie a SŽK by získala urgentne chýbajúce zdroje na ďalšie projekty, ktoré sú vo vyspelých krajinách bežné. Niektorí delegáti snemu vyslovili názor, že členmi komory by sa mali stať všetci živnostníci

bez výnimky,

čo by mohlo prispieť k tomu, aby tento samosprávny orgán brali vládne štruktúry vážne. Nejde o to, aby živnostníci iba prežívali, čo neraz býva každodenným ich osudom vykúpeným bezoddychovým riešením stále sa opakujúcich starostí, ale aby mali možnosť sa aj rozvíjať a po prípadnom vstupe do EÚ aj prežiť. U nás neplatí klasika, že keď sa takýto podnikateľ dostane na trh, to hlavné má už za sebou. U nás to, čo platilo včera, dnes už nie je aktuálne. A to je tá neraz zdôrazňovaná právna neistota aj v podnikaní. Živnostníci na svojom zhromaždení poukázali aj na diskriminačnú rozdielnosť vnímania živnostníka a jeho zamestnanca. Kým toho druhého chránia zákony a majú viaceré práva, tak živnostníka, ktorý je vlastne samozamestnávateľom, štát vníma len ako podnikateľa.

Na sneme požiadalo o členstvo v SŽK Združenie oprávnených inžinierov a oprávnených technikov činných vo výstavbe, čomu komora vyhovela. Združenie sa obáva, že na Slovensku môže stratiť prácu z dôvodu platnosti zákona č. 236 o autorizácii architektov a inžinierov, približne 3500 stredoškolákov, technikov - projektantov. Ako nám povedal člen predsedníctva združenia Viliam Nemček, tento zákon nemali možnosť oponovať, pričom podľa neho ide o normu vyhovujúcu len

úzkej skupine

ľudí. Tá chce údajne obsadiť na Slovensku trh s projektovými prácami. Komora môže presadzovať záujmy týchto stredoškolákov v rámci právneho rozboru celej záležitosti a následne iniciovať zmeny v legislatíve.

Zhromaždenie delegátov prijalo výzvu k vláde SR. Žiadajú, aby sa okamžite začalo rokovať o zákonoch, ktoré poškodzujú postavenie živnostníka a malého a stredného podnikateľa. Výsledkom by mali byť úpravy alebo prijatie nových zákonných noriem, ako je živnostenský zákon, zákon o sociálnom poistení a zákon o obchodných reťazcoch. Dôrazne žiadajú, aby v Rade vlády pre malé a stredné podnikanie mali väčšinu práve takýto podnikatelia a nie štátni úradníci a aby SŽK mala zastúpenie v správnych výboroch okresných úradov práce, ako aj vo vrcholnom orgáne - Národnom úrade práce. V podobnom duchu je napísaný aj list zo 6. februára 2001, ktorý poslala premiérovi Mikulášovi Dzurindovi krajská zložka SŽK v Banskej Bystrici. Živnostníci v ňom o. i. vyjadrujú aj „nespokojnosť so stavom ekonomiky v SR“.