Výzva na objav novej Európy

Šéfovia diplomacie EÚ podpíšu Zmluvu z Nice

Brusel (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ podpíšu dnes večer vo francúzskom Nice novú základnú zmluvu o EÚ, ktorá obsahuje inštitucionálne reformy nevyhnutné na prijatie nových členských štátov. Na slávnostnom akte sa zúčastní okrem šéfov diplomacií aj predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi, predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Nicole Fontainová, premiér v súčasnosti predsedajúcej krajiny EÚ Švéd Göran Persson a francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorého krajina únii predsedala vlani. Ministri zahraničných vecí sa presunú do Nice podvečer z Bruselu, kde budú od rána rokovať na pravidelnej schôdzke tzv. rady pre všeobecné záležitosti. Po slávnosti sa vrátia do belgickej metropoly. Tento 2200-kilometrový „výlet“ si vyžaduje protokol, podľa ktorého musí byť zmluva podpísaná v mieste, kde bola schválená.

Zmluva z Nice je už štvrtou revíziou základného dokumentu EÚ z roku 1957 za uplynulých 15 rokov. Je výsledkom najdlhšieho summitu únie v histórii, ktorý sa uskutočnil v juhofrancúzskom prímorskom letovisku vlani od 7. do 11. decembra. Dokument prispôsobuje činnosť hlavných inštitúcií EÚ budúcemu rozšíreniu. SR prideľujú ustanovenia Zmluvy z Nice 13 poslancov v Európskom parlamente, sedem hlasov v Rade ministrov EÚ a po deväť kresiel v Hospodárskom a sociálnom výbore EÚ a vo Výbore pre regióny.

EK, EP, mnohé členské krajiny i nezávislí experti podrobili text novej zmluvy ostrej kritike. Reformy, ktoré obsahuje, zaostali za očakávaniami, všetci sa však zhodujú na tom, že pre rozšírenie o nové krajiny sú dostatočné. Ďalšie ciele summitu z Nice, najmä zlepšenie efektívnosti fungovania a rozhodovania EÚ, však dosiahnutý kompromis len ťažko dokáže splniť. EK sa bude postupne zväčšovať až na 27 členov a napriek posilneným právomociam jej predsedu možno ťažko očakávať, že bude pracovať efektívnejšie, keď už dnes v 20-člennom formáte pôsobí často nemotorne. Definitívne rozhodnutie o ohraničení počtu komisárov odložili členské štáty až na obdobie, keď bude mať EÚ 27 členov.

Malý pokrok sa podarilo dosiahnuť v snahe rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a urobiť výnimku z jednomyseľnosti. Väčšina citlivých oblastí, ktoré jednotlivé štáty avizovali v priebehu celej Medzivládnej konferencie prebiehajúcej od februára, ostala nedotknutých. Ide najmä o daňovú politiku, sociálne zabezpečenie, obchodovanie s kultúrnymi produktmi, pomoc chudobnejším regiónom, azylovú a imigračnú politiku.

Zmluva obsahuje aj niektoré sporné ustanovenia, ktoré neskôr niektorí politici spochybnili. Ide najmä o deklaráciu, že od roku 2002 bude polovica alebo najmenej jeden zo štyroch summitov EÚ, ktoré sa ročne konajú, v Bruseli. „Keď bude mať únia 18 členov, všetky summity sa budú konať v Bruseli,“ píše sa v dokumente. K zmenám bude zrejme nevyhnutné pristúpiť aj pri rozdelení kresiel v EP, kde Česká republika a Maďarsko dostali po 20 poslancov, zatiaľ čo rovnako veľké krajiny Belgicko, Grécko a Portugalsko po 22.

Po slávnostnom podpise Zmluvy z Nice sa začne ratifikačný proces, ktorý môže trvať vyše roka. Dokument musia ratifikovať parlamenty členských krajín EÚ. Francúzsky prezident Chirac prisľúbil, že jeho krajina pôjde príkladom a zmluvu ratifikuje čo najskôr. Predsedníčka EP Nicole Fontainová národné parlamenty vyzvala, aby „napriek nedostatkom“ dokument ratifikovali a „objavili tak novú Európu“.