Pivovarníci vedia, mlynári nie

Poľnohospodári údajne skrmovali potravinárske obilie

Po privatizácii sú aj mlyny v súkromnom vlastníctve. Niektoré pracujú bez problémov, ale v mnohých noví majitelia nedokázali zvládnuť svoje poslanie a neraz je ich prevádzka ohrozená. Mlynári ponúkali poľnohospodárom za potravinárske obilie ceny na úrovni cien kŕmneho, ba dokonca i nižšie. Pestovateľom obilia, ktorí sú zároveň aj chovateľmi hospodárskych zvierat, sa preto neoplatilo za takéto, pre nich nevýhodné ceny, predávať ho mlynárom a obstarať si kŕmne z dovozu za vyššie ceny, a preto boli prinútení skrmovať potravinárske. To je podľa ministerstva pôdohospodárstva hlavná príčina dnešného nedostatku obilia, múky a následného

zvyšovania cien

pekárenských výrobkov, pričom, samozrejme, na začiatku všetko skomplikovala vlaňajšia nižšia úroda. Podľa informácií mlynárov chýba do novej úrody 150-tisíc ton potravinárskej pšenice. Iní odborníci po zbilancovaní všetkých zdrojov vypočítali, že na Slovensko musíme doviezť 130-tisíc ton tejto komodity. Na odstránenie jej nedostatku prijali opatrenia, ako možnosť dovozu s nulovým clom, ktoré inak predstavuje vyše 20 percent z ceny. Popri predchádzajúcom pozastavení vývozu potravinárskej pšenice ministerstvo pôdohospodárstva odporučilo ministerstvu hospodárstva pozastaviť aj

vývoz múky

a Štátny fond trhovej regulácie (ŠFTR) predĺžil poskytovanie záloh na skladové záložné listy na potravinársku pšenicu do 30. apríla 2001. A napokon ministerstvo pôdohospodárstva získalo zábezpeku od Slovenskej záručnej banky na poskytnutie úveru pre mlynárov na dovoz potravinárskej pšenice z Českej republiky. Aby sa eliminovali tlaky na zvyšovanie spotrebiteľských cien výrobkov z potravinárskej pšenice, teda múky, chleba a cestovín, ŠFTR robí opatrenia na dovoz pšeničnej múky zo zahraničia.

Ďalšie opatrenie sa týkalo colnej politiky. Majitelia mlynov, na rozdiel od slovenských výrobcov sladu cenové a colné výhody dodnes nevyužili. Aj preto bola platnosť nulového cla predĺžená od 1. februára do 31. mája 2001, a to na dovoz 100-tisíc ton pšenice, 200-tisíc ton jačmeňa a 82-tisíc ton kukurice. Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa však mlynári neunúvali rokovať s poľnohospodármi najmä o nákupe na verejné sklady a nevyužili ani nákupy prostredníctvom skladiskových záložných listov. Úrody jačmeňa boli vlani na Slovensku podstatne nižšie ako potravinárskej pšenice. Napriek tomu si pivovary a sladovne dokázali zabezpečiť dostatok jačmeňa na výrobu sladu pre domácu potrebu i na export až do novej úrody. Ponúkli poľnohospodárom

primerané ceny

a predišli tak kríze v zásobovaní. Doteraz sa s nulovým clom doviezlo 41-tisíc ton pšenice a 142-tisíc ton jačmeňa, z toho 72-tisíc ton prostredníctvom ŠFTR. Ten uzatvoril s dovozcami na rok 2001 nové hospodárske zmluvy na 118-tisíc ton pšenice, pričom sa ešte 100-tisíc ton má doviezť na základe zmlúv z minulého roka. Dovážané kŕmne obilie sa predáva formou verejných predajov, teda burzou. Tie sa konajú na ministerstva pôdohospodárstva každých štrnásť dní. Po preukázaní dokladov, ktoré potvrdia, že kŕmne obilie z dovozu bolo naozaj použité na kŕmenie hospodárskych zvierat, poskytuje ministerstvo dotáciu do výšky 1500 Sk na tonu, a to v závislosti od výšky skutočnej ceny obilia predaného na burze.

Vladimír Turanský