Jeden krok vpred, dva kroky naspäť

Peter Kasalovský

Od piatka máme novelizovaný základný zákon, o čo sa postarala koaličná časť parlamentu. Tá, ktorá na rozdiel od počtu mandátov v ňom je na tom s dôverou, popularitou a preferenciou medzi voličmi úplne inak. Asi tak, ako je opozícia na tom v súčasnej Národnej rade SR. To je tiež rámec schválenej novely Ústavy SR, ktorý nie je práve najkrajší. Nevylúčil by som ani skoré pozvanie reštaurátorov na toto dielo. Ono totiž napriek svojmu veku - deviatim rôčkom a piatkovej „emulzii“ na niektoré svoje miesta naďalej vykazuje potrebu ošetrovania, ba až reštaurácie.

Po tragikomickej rozprave o filozofii navrhovaných zmien, o protiinterrupčnom fakľovom pochode zo strany KDH, o všakovakých hodnotiacich - konfrontačných poznámkach o hospodárskom a sociálnom vývoji sa predsa len na jej schválenie našla ústavná väčšina poslancov. Svojím áno zabránili medzinárodnej blamáži už aj tak dosť kvasiacej koaličnej garnitúry. Premiér M. Dzurinda jej dokonca poďakoval za statočnosť, čo je za hranicou taktnosti, ba až diplomacie na vnútropolitickej scéne. Aj preto, že obsahovo novela Ústavy SR nie je nijako prevratná, tobôž nie revolučná či až historická.

Podstatná časť akceptovaných zmien by mohla byť podporená aj parlamentnou menšinou, ale koalícia mala minimálny záujem o konsenzus, ktorý by sa priam vyžadoval pri hýbaní so základným zákonom. Jej lídri sa správne spoľahli na mediálny a vonkajší politický tlak - nátlak, ktorý prioritne strašil názorom, že neschválením novely sa vzdialime od možnosti integrácie do Európskej únie. Avšak takéto metódy nie sú v politike a v hospodárskych reláciách medzi štátmi vôbec výnimočné, pričom platí tak ako nikdy kartárska pravda, že „väčší berie“, a teda víťazí, pokiaľ neurobí nepochopiteľne pochopiteľnú chybu.

Na pozadí koaličnej výhry vo veci novely Ústavy SR je však rozklad SDK, ktorý bol ohlásený práve v deň, keď sa o nej hlasovalo. Takpovediac na báze SOP vznikol 16-členný poslanecký klub, do ktorého vstúpili aj poslanci zvolení za SDK. Bolo by logické, keby dnes najsilnejšia strana koalície, teda SDĽ, vyšla s požiadavkou otvorenia „koaličnej zmluvy“. Podľa všetkého to neurobí, pretože má nielen vnútorné dilemy, ale tiež problémy s niektorými dušičkami tuchyňovského typu a nemôže si byť istá svojimi preferenciami, resp. voličskou podporou v čase, keď krajinu zmrazuje nezamestnanosť a fixujú sa jej dôsledky.

Demokrati z Bruselu a z inakších veľkomiest, či domáce hviezdy demokracie nemali či nechceli vytiahnuť na denné svetlo dosť silného strašiaka pre prípad rozpadu SDK. To je viac ako dôležité, pretože už nie je zrejmé ani vo vláde SR, kto a čo reprezentuje. Dokonca máme už niekoľko týždňov podpredsedu vlády pre ekonomiku bez straníckej príslušnosti. Že by tento fakt naznačoval zánik súčasnej vlády koaličných strán a jej nahradenie konkrétnymi vplyvnými osobami, reprezentujúcich lobistické skupiny?! SOP a pôvodne neparlamentným KDH deklarovaná podpora terajšej vláde sa môže skončiť do dňa.

Aj keď bola schválená novela Ústavy SR a Brusel sa poponáhľal s pozitívnym hodnotením tohto aktu, tak máme opäť bližšie k vnútropolitickej destabilizácii a „palácovým prevratom“ bez voličskej legitimizácie. Za nimi sa totiž ukazujú lídri z ministrán s podporou od nula do jeden a pol percenta voličov, ktorí vstúpili do SDK či predtým do KDH, a teraz si privlastňujú právo konať v mene svojich záujmov a na základe svojich predstáv. Takže, z jednej strany došlo k oficiálnemu priblíženiu sa k EÚ a z inej budeme - sme odpálení v absolútnej tichosti a bez kapustno strašiakovej medializácie.

Akoby tu bol neviditeľný záujem správať sa podľa titulu jednej knihy: Jeden krok vpred, dva kroky naspäť...

Peter Kasalovský