Vinohradníctvo ako vidiecka turistika

Víno nie je iba konzumácia, ale aj práca, rituály a podnikanie

Malé Karpaty vždy patrili medzi vyhľadávané turistické oblasti Slovenska a ich región v rámci cestovného ruchu má známku 1. kategórie. Za jedno storočie sa región rozvinul vo vyspelú turistickú oblasť. Avšak v posledných asi dvadsiatich rokoch zažil rast i úpadok. Takmer nič nezostalo z ubytovacích zariadení na Pezinskej Babe, mesto Pezinok nedisponuje jediným hotelom, rekreačné zariadenia v Kučišdorfskej doline okrem chaty Slovenskej poisťovne chátrajú. Je to dôsledok nesolventnosti majiteľov zariadení, ale aj nezvládnutá privatizácia v cestovnom ruchu. Podľa štatistických údajov sa ubytovacia kapacita v hoteloch, podnikových rekreačných zariadeniach v Pezinku a jeho okolí od roku 1989 znížila o jednu tretinu. Dôvodom úpadku sú aj sociálne zmeny a možnosť cestovať do zahraničia. No na druhej strane sa rozvinuli aktivity, ktoré môžu pomôcť rozvoju cestovného ruchu, predovšetkým vidieckej turistike, ktorá je charakteristická individualizáciou dopravy aj programu a ubytovaním v súkromných domoch v súžití s rodinou majiteľa. . Malokarpatský región ponúka široké spektrum možností na letnú aj zimnú pešiu turistiku, zimné športy, cykloturistiku i poznávaciu turistiku, je aj najznámejším producentom vína na Slovensku. A víno vždy priťahovalo tak kupcov, ako aj jeho milovníkov. Víno však nie je iba konzumácia. Je to celý vinársky rok s množstvom potrebných prác, rituálov i ľudovej slovesnosti. Hádam so žiadnym iným poľnohospodárskym odvetvím sa nespája toľko pranostík ako s vinohradníctvom. Slávnosti novej úrody - oberačkové slávnosti či vinobranie - pritiahli kvantum miestnych i cezpoľných návštevníkov, dokonca aj zo zahraničia.

Vinohradnícke tradície

Azda najznámejšou a najnavštevovanejšou vinohradníckou tradíciou je malokarpatské vinobranie. Vinobranie je zo všetkých vinárskych slávností najbúrlivejšie, najveselšie a má najbližšie k ľudovej slávnosti. Malokarpatské vinobranie sa koná striedavo v Pezinku a Modre, čo mu dodáva príchuť rivality, ale aj posilňuje partnerstvo medzi mestami. Dnešné vinobranie sa začína obyčajne v piatok napoludnie a končí sa v neskorý nedeľný večer. Iné vinárske podujatia v regióne nemajú takúto verejnú formu a sú určené skôr pre vinárov, resp. znalcov a obdivovateľov vína. Ide o vínne trhy, kde sa degustuje už vyzreté víno. Konajú sa na jar, keď už všetko víno je vyčírené a ustálené a môže sa degustovať. Ide o výstavu vín, ktorej predchádza degustácia vína odborníkmi, počas ktorej sa hodnotí a oceňuje. Potom sa výstava otvára pre verejnosť. Nové spoločenské a hospodárske podmienky, vznik konkurencie medzi menšími výrobcami vína, nová vinárska legislatíva i osveta a v neposlednom rade aj iniciatíva jednotlivcov, ktorí majú úprimný záujem o región, urobili z pezinských vínnych trhov originálne podujatie.

Svätomartinské požehnanie mladého vína je novou tradíciou, ktorá sa odvíja od roku 1995 (od založenia Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov). Podujatie má slávnostný a komorný charakter a zúčastňujú sa na ňom vinári a ich hostia. Víno požehnáva katolícky i evanjelický farár. Svätomartinské požehnanie mladého vína sa každoročne koná v Pezinku, ale už aj v Rači, vo Svätom Juri, v Modre či Stupave.

Po vzore rakúskych susedov Združenie malokarpatskej vínnej cesty v spolupráci s Malokarpatským osvetovým strediskom v Pezinku pripravilo Deň otvorených pivníc v Pezinku, Modre a v Častej. Cieľom bolo raz ročne sprístupniť súkromie malých pivníc takmer 30 producentov vína a umožniť návštevníkom nazrieť do zákulisia výroby a spracovania vínnej révy. Podmienkou účasti bolo zakúpenie vstupenky, ktorej súčasťou bol degustačný pohárik, vínny pas, orientačná mapa.

Z hľadiska atraktivity pre cestovný ruch je jednoznačne najpríťažlivejšou akciou malokarpatské vinobranie. Nie je to však aktivita typická pre rozvoj vidieckej turistiky, má však signálny význam na upútanie pozornosti k regiónu. Vinári v regióne popri dorábke a predaji vína rozšírili aktivity aj o ponuku ochutnávky v pivniciach. Z hľadiska cestovného ruchu ide o doplnkovú formu trávenie voľného času v rámci dlhodobých rekreačných pobytov či relaxačnú časť pracovných pobytov v Bratislave a jej širšom regióne. Inou známou atraktivitou regiónu, ktorá s vinárstvom súvisí však už iba sprostredkovane, sú husacie hody, ktorými sa preslávila obec Slovenský Grob.