Každá strana má svoje ciele

Podmienkou je obojstranná akceptovateľnosť záujmov

Zahraničné investície sú jedným z najdôležitejších predpokladov možnosti ozdraviť a reštrukturalizovať slovenskú ekonomiku. Priemysel je stále jedným z najdôležitejších odvetví ekonomického rozvoja, a to najmä z hľadiska exportu. Podľa názoru analytikov sú domáce zdroje nedostatočné a je potrebné ich rozvíjať v procese reštrukturalizácie priemyselného a bankového systému. Výška investícií v našej krajine je v porovnaní s ostatnými krajinami V4 stále nízka, čo sa zároveň premieta aj do ďalších oblastí, napríklad do vysokej miery nezamestnanosti. Podľa podpredsedu vlády Ivana Mikloša súčasné problémy sú v negatívnom imidži našej krajiny, pretože v 90. rokoch bolo Slovensko v procese ekonomickej a politickej transformácie označované za „zlého žiaka”. Úsilie priviesť zahraničný kapitál aj do malých a stredných podnikov, kde by malo veľký vplyv na zamestnanosť, sa stalo úlohou dňa. Bratislava vytvorila aj systém podpory pre zahraničné investície. V tejto oblasti však nemôžeme byť priveľmi veľkorysí, tvrdia analytici. Jednou z príčin nedostatočného vplyvu a vstupu zahraničných investícií je akceptovateľnosť zahraničných záujmov, ktoré boli neraz vnímané ako zásah do nášho podnikateľského prostredia. Dnes sa však takto rozmýšľať nedá, vstup zahraničných investorov musíme vnímať v intenciách odstraňovania deformácií, ku ktorým došlo nielen za socializmu, ale aj počas pôsobenia politických garnitúr po roku 1990.

Z hľadiska prílevu zahraničných investícií môžeme vlaňajší rok charakterizovať ako úspešnejší oproti nedávnej minulosti. Za roky 1990 až 1999 ich prílev predstavoval 2,1 mld. USD. Treba však priznať, že najväčšia časť zahraničných investícií súvisí s privatizáciou Slovenských telekomunikácií, vstupu investorov do Slovnaftu, SPP a VSŽ. Zaostávanie SR voči Maďarsku, Poľsku a Česku bolo podľa ekonomických expertov zapríčinené spomalením privatizácie uvedených podnikov. V roku 2001 predpokladajú analytici ešte vyšší prílev zahraničných investícií, ktoré ovplyvnia konkurencieschopnosť krajiny v ekonomickom priestore EÚ. Slovensko však má určité výhody, najnižšiu cenu pracovnej sily, oproti priemeru v krajinách EÚ sú mzdové náklady v SR 8-percentné, v Poľsku 9-percentné, v Česku 10-percentné a v Maďarsku 13-percentné, ale v Slovinsku 19-percentné. Pritom Slovensko ponúka nielen lacnú, ale aj vysokvalifikovanú pracovnú silu, čím spĺňa konkurencieschopnosť v rámci krajín V4. K tomu tiež treba prirátať sprivatizované podniky, ktoré sú pod tlakom finančných nárokov zo strany veriteľov a bánk v reštrukturalizácii, čím sa zvyšuje nevyhnutnosť spolupracovať so zahraničnými investormi, ktorých solventnosť pomôže pri vytváraní spoločných a hlavne fungujúcich, podnikov. Kvalita zahraničných investícií však úzko súvisí s ekonomickou stabilitou a reformou. Bez snahy o integráciu sa totiž Slovensko môže dostať na perifériu záujmov vyspelého sveta. Pritom vývoz do krajín EÚ predstavuje takmer 90 percent. V neposlednom rade má prílev zahraničných investícií vplyv aj na rozvoj podnikateľského prostredia na Slovensku, ktoré stále zápasí s daňovými a legislatívnymi bariérami.

Robert Róm