Za hranicou možností?

V uplynulom týždni navštívil Hd generálny riaditeľ a člen Prezídia AZZZ SR František Bruckmayer. Bola to príležitosť aj na niekoľko otázok šéfredaktora Hd. Prvá z nich znela takto : Aké kroky by mala urobiť vláda pre podnikateľskú sféru ?. Odpoveď F. Bruckmayera bola síce ako všetky ďaľšie strohá, ale jednoznačná.

- Po prvé: deklarovať ciele a nástroje hospodárskej politiky Slovenska. Po druhé: zabezpečiť autonómnosť meny a peňažnej politiky. Po tretie: definovať priority hospodárskej politiky cez cieľavedomú priemyselnú, agrárnu, investičnú a exportnú politiku. Po štvrté: novo definovať koncepciu privatizácie s cieľom jej zdynamizovania. Privatizácia by v zásade mala pomáhať procesu reštrukturalizácie hospodárstva, vzniku silnej domácej vrstvy vlastníkov stredného stavu. Po piate: v procese privatizácie treba uvážiť, či sa naďalej paralyzuje najcennejší kapitál, ktorý Slovensko má, a to je ľudský kapitál, nevlastníckym postavením jeho nosiča, alebo sa pristúpi k stupňovaniu jeho kreativity spoluvlastníckym záujmom. Po šieste: všetkými krokmi zabezpečiť súlad krátkodobých opatrení s dlhodobými cieľmi ekonomiky Slovenska. Žiaľ, doterajšie prístupy (priemyselná politika, koncepcia privatizácie, zásady rozpočtovej politiky atď.) boli príkladom typických rezortných prístupov bez vzájomnej previazanosti a väzby na strategické ciele. Po siedme: vo vzťahu k predchádzajúcim bodom je žiaduce okamžite pozastaviť účinnosť federálnych zákonov, ktoré podporujú, prípadne umožňujú pokračovať v deštrukcii slovenskej ekonomiky.

Po takomto výpočte nevyhnutných úloh je namieste uviesť vaše hodnotenie aktuálnej hospodárskej situácie SR...

- Napriek tomu, že kladne hodnotím skutočnosť, že sa podarilo obnoviť makroekonomickú rovnováhu, celkovú hospodársku situáciu hodnotím cez plnenie našich priorít a predovšetkým cez tieto ukazovatele: podmienky na podnikanie, rozvojové impulzy, hospodársky rast, miera nezamestnanosti.

Z takto postavených kritérií na hodnotenie hospodárskej situácie nevychádza optimistické hodnotenie, skôr naopak. Akademické pozitívne hodnotenie stavu hospodárstva cez makroekonomickú rovnováhu je namieste vtedy, ak je súčasne zabezpečovaný primeraný hospodársky rast. Makroekonomická rovnováha sa môže zabezpečovať na rôznych úrovniach (na úrovni biedy, ale aj blahobytu) stavu hospodárstva, a ten náš je jedným z najnižších v Európe.

Ak hovoríme o priemernom raste, tak ten je podľa môjho názoru vtedy primeraný, ak nás približuje a nevzďaľuje od stavu v EÚ a osobitne vo vzťahu HDP na obyvateľa (v SR okolo 40 % EÚ). V tejto súvislosti si nemôžem odpustiť poznámku a zároveň otázku, že ak pri 21-percentnej nezamestnanosti značný potenciál vládnych predstaviteľov sa odčerpáva na stranícke šarvátky, aký môže byť potenciál na riešenie vecných problémov ekonomiky?!

Čo však poviete ako mierny optimista na podmienky pre podnikanie domácich subjektov ?

- Podmienky na podnikanie našich členov sú priamo úmerné tomu, čo som už formuloval: celkovému daňovému a poplatkovému zaťaženiu, ktoré je neprimerane vysoké, dostupnosť úverov v rámci úverovej politiky a výšky úrokových sadzieb, ktoré sa síce v posledných mesiacoch znížili, ale stále sú dostatočne motivačné pre väčšinu podnikateľských subjektov, vymožiteľnosti práva v situácii, keď čoraz slabší koniec ťahá veriteľ a nie dlžník a práca súdov sa nezlepšuje, kvalita fungovania štátnej správy, ktorá je v súčasnosti veľmi drahá a málo efektívna. Spomeniem len problém v oblasti práce katastrálnych úradov. Ekonomickej politike vlády na nepriame podporné mechanizmy na podnikanie napríklad v oblasti podpory exportu, nevyhnutná podpora domáceho trhu, keby aspoň sčasti, ako to je v štátoch EÚ, cieľavedomá rozvojová politika atď.

V tejto súvislosti mi ako dlhoročnému vedúcemu pracovníkovi z podnikovej praxe nedá nespomenúť, že neviem si dosť dobre v minulosti, ale ani v prítomnosti predstaviť riadenie závodu či podniku bez dlhodobejšej koncepcie premietanej do operatívneho plánu a už vôbec nie riadenie štátu. To si predsa vyžaduje značnú odvahu, ale výsledky nedajú na seba dlho čakať. Dlhodobo túto otázku vyzdvihujem, ale, žiaľ, dosiaľ žiadna vláda (okrem toho, že zriadili a následne zrušili Centrum pre strategické štúdie, Úrad pre stratégiu rozvoja hospodárstva) ani vecne, ani inštitucionálne dôsledne tento problém neriešila. V tejto oblasti nám môže poslúžiť centrum EÚ Belgicka, kde už šesť rokov majú implementovaný zákon o konkurencieschopnosti a toho času sa končí materiál o konkurencieschopnosti EÚ. Iniciatíva EÚ, ktorú žiadajú kandidátske krajiny vstupu do EÚ na základe pripravovanej správy o implementácii akčného plánu na podporu podnikania o konkurencieschopnosti - podklady na porovnanie.

Priority sú :

- Vychádzajúc z dlhodobých priorít podnikateľskej sféry je žiaduce spracovanie ucelenej, konzistentnej, rozvojovej hospodárskej politiky, ktorá by zabezpečovala: previazanosť jednotlivých politík (priemyselná, agrárna, energetická atď.) na finančnú a menovú politiku v dlhodobejšom (aspoň dvojročnom) horizonte s aktuálnym previazaním na štátny rozpočet (s dvoj- až trojročnou perspektívou),- postupné zvyšovanie konkurencieschopnosti na trhu EÚ, a tým i zreálňovanie prístupovej stratégie do európskych hospodárskych štruktúr.

Nevyhnutným predpokladom na takýto postup je zabezpečenie: politickej stability, legislatívnej stability s cieľavedomým postupom jej zdokonaľovania, odpolitizovanie ekonomických rozhodnutí, a tým aj odstránenia neodborných zásahov do ekonomiky so zabezpečením kontinuity ekonomického rozhodovania na makroúrovni (zjednocovanie záujmov na ekonomickej báze), stability vlastníckych práv (skoncovanie s politikou revanšu).

S týmto je žiaduce: zásadným spôsobom, a to urýchlene, riešiť vymožiteľnosť práva a ozdravenie súdneho systému (osobitne obchodného) a ochranu podnikateľov, ale aj obyvateľstva pred organizovanou kriminalitou, oživenie finančných tokov s postupným doriešením

a) platobnej neschopnosti, ktorej základy vznikali ešte v čase štátnych podnikov,

b) reštrukturalizáciou bánk (s osobitným akcentom na riešenie tzv. klasifikovaných úverov),

zavedenie daňovej reformy, ktorá by bola akcelerátorom podnikateľskej sféry osobitne malého a stredného stavu cestou zníženia daňového zaťaženia, dokončiť transformáciu sociálnej sféry (vrátane reformy sociálneho poistenia), zabezpečiť nevyhnutnú ochranu domáceho trhu (tak, ako to robili v podobnej vývojovej etape iné európske štáty), zabezpečiť účinnú podporu exportu, osobitne exportné úvery cez Exim banku a ostatné podporné mechanizmy ako napríklad FPZO, podporiť cielenými ekonomickými pravidlami konzistentnými s EÚ odvetvia založené na domácich zdrojoch s osobitným akcentom na poľnohospodársku prvovýrobu, ďalej stavebníctvo (výstavba diaľnic, bytov ako multiplikátor rozvoja ekonomiky), doriešiť reštrukturalizáciu podnikovej sféry s dôrazom na ťažiskové podniky a regionálnu politiku, prijať zákon o konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky (obdobne ako v Belgicku a teraz prerokúvaný materiál o konkurencieschopnosti EÚ), doriešiť problematiku stredných odborných učilíšť so zainteresovanosťou podnikovej sféry (výsledkom doterajšieho stavu je akútny nedostatok niektorých profesií pre strojárstvo, elektrotechniku a prebytok tzv.atraktívnych profesií), zreálniť funkčnosť zdravotníctva úmerne možnostiam ekonomiky, zrovnoprávniť štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia.