Bez nosa na výkladnom skle

Komentuje Ján Rehák

Niektorí sa hrozia rozpredávania našej republiky. Iní sa naopak sťažujú, že je tu stále málo zahraničného kapitálu. Laická verejnosť nedisponuje presnými údajmi o počte vytvorených spoločných podnikov, zriadených dcérskych spoločností, pobočiek a filiálok. Avšak prítomnosť značiek lákavých a zvučných mien je v našom podvedomí. Koho z nás by nepotešil pohľad na ladné krivky luxusného auta. Všelijaké značky sa zvodne lesknú vo výklade niekdajších potravín, ovocia a zeleniny, domácich potrieb. Nie, to nie je sťažnosť, to je obdiv nad tým, ako sa zahraničné automobily dostali do centra našich miest navzdory všetkým zákazovým značkám. My dospelí vnímame túto problematiku racionálne a pýtame sa: Prečo sa cudzím automobilkám vypláca byť prítomnými, keď obchodov asi priveľa touto formou neurobia? Ich predstavitelia však konštatujú, že v súčasnosti považujú za dôležité byť na slovenskom trhu, hoci vedia, že skutočný trh sa rozbehne až vtedy, keď spotrebitelia zbohatnú. Prax ukazuje, že táto úvaha je celkom namieste: o prepychové autá je záujem, na lízing sa kupuje dokonca aj Rolls Royce.

Stále viac podnikateľov si myslí, že zákazník pozorne sleduje, v čom kto na obchodné rokovanie prišiel a podľa toho usudzujú (možno oprávnene, možno nie), aké je jeho postavenie. Automobil sa stále viac stáva identifikačným znakom. Deti vidia tento problém svojimi očami: krásne autá okukujú a zhromažďujú lákavé prospekty. A jedno vedia isto, takéto auto chcem mať, keď budem veľký. Netušia, čo tento sľub obsahuje. Niektorí začnú sporiť. Na oživenie túžby potom predajňu často navštevujú, vedú s personálom odborné reči o spotrebe a údržbe. A predavač im trpezlivo odpovedá, pretože vie, že pred ním stojí potenciálny zákazník.

Mnohí vedia, že stále ešte prežíva ono známe „Všetci sme si rovní“, ale už chápu, že lepšie na tom sú tí, ktorí majú peniaze, tí, ktorí vedia ich zarobiť. Ak by sa na základe tohto poznania začali v škole viac snažiť, nielen pre pocit uspokojenia, ale s vidinou, no najmä istotou potvrdenou praxou, že dobré vysvedčenie znamená lepšie miesto, to zase vyšší plat, viac peňazí dovolí kúpu luxusného auta. Mohli by sme prijať túto filozofiu, ibaže kdesi na začiatku je práve tá istota, že dobrá, nápaditá práca bude primerane odmenená, a že nekorektnosť a podvody sa budú trestať a nie odmeňovať. Zatiaľ sa však väčšina iba prizerá z druhej strany výkladnej skrine.