Je aj druhá strana mince

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hrubý domáci produkt býva často laikom vysvetľovaný ako súčet všetkých tržieb zo všetkých pokladníc vo veľkom obchodom dome. Rastúca ekonomika - a slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom takmer trojpercentným - sa tak pozná aj s prižmúrenými očami podľa dĺžky radu pri pokladničných turniketoch a pestrého obsahu nákupných košíkov na kolieskach. Aj napriek rastúcim cenám - pohoda a veľký konzum. Čo nie je rozpor: slovo ekonomika je odvodené z gréckeho oikos, ktoré znamená dom v zmysle domáce, rodinné hospodárstvo, nevyhnutný sociálny a hospodársky tmel života. Je nákupná horúčka, je ekonomika ťahaná dopytom domácností (a zahraničnými investíciami) výrazom bohatstva? Hovoria si ľudia, prečo by sme sa netešili, keď nám pánboh zdravie dá? A ak na to máme? Alebo je ich kúpyschopnosť (kúpychtivosť) naopak prejavom obáv z budúcnosti, snahou ešte si užiť pred ďalšími mračnami zvýšených výdavkov domácností za energiu, nájom či dopravu? Nikto nepochybuje, že u nás postupne rastie nielen hrubý domáci produkt, ale pomaly aj pracovná produktivita. Teda, že sa konečne posilňuje priaznivý vzťah medzi objemom výroby a množstvom vynaloženej práce. Je však množstvo pochybností, v akej výške a či vôbec premietnuť tento priaznivý ukazovateľ do miezd.

Kto si stále myslí, že rozpor medzi prácou a kapitálom je paleolitická fráza dávno spráchnivených socialistov, nech radšej nečíta a nepočúva správy. Mohol by sa z nich dozvedieť, že okrem produktivity práce existuje i kapitálová produktivita, teda vzťah medzi objemom výroby a objemom použitého kapitálu. Pre použitý kapitál je jednoducho výhodné, aby bol čo najmenej použitý na mzdy, a že „nezávislé“ centrálne banky dobre vedia, kde je ich miesto, na ktorej strane sporu stáť a čo musia urobiť. A to aj za cenu podlomenia rastu ekonomiky. Nemecký kancelár Gerhard Schröder v závere minulého roka požadoval pre kandidátske krajiny EÚ, aby po prijatí ešte sedem hladných rokov mali stop s voľným trhom pracovných síl. Vie totiž, že minimálne tak dlho bude hlavná masa našich pracovníkov taká lacná, že na pracovnom trhu bude kaziť ceny. Žijeme v rozpornej krajine, v rozpornom svete. Volíme pravicu, pritom podľa výskumu verejnej mienky až 85 percent občanov si myslí, že by každému, kto pracovať chce, mala byť práca zaručená. A 80 percent Slovákov je presvedčených, že hlavnou úlohou vlády je riešiť nezamestnanosť a sociálne istoty. Ako by sme stále nevedeli, ktorá strana mince je naozaj naša.