Hlasové a dátové služby a ich linky

Káblová televízia – súčasnosť a budúcnosť v telekomunikačnom prostredí

Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie ako priamy pokračovateľ činnosti Slovenskej spoločnosti pre káblovú televíziu si pripomína v tomto roku desiate výročie svojho založenia. Okrem priamej pomoci členom – prevádzkovateľom káblovej televízie za prioritu považuje organizovanie špecializovaných konferencií, seminárov a stretnutí venovaných komplexnej problematike budovania a rozvoja širokopásmových káblových sietí, ktoré prechádzajú od jednoduchého šírenia televíznych a rozhlasových programov až k multifunkčným, mnohoprogramovým sústavám s veľmi širokým spektrom služieb, schopným konkurovať aj doteraz monopolným prevádzkovateľom národných telekomunikácií. Na túto tému sme sa porozprávali s predsedom Slovenskej asociácie pre káblové telekomunikácie (SAKT) Ing. Vladimírom Izákom.

Televízne káblové rozvody vznikli ako kapacitne a kvalitatívne zdokonalenie spoločných TV antén, ktoré sa rozšírili na začiatku 70. rokov. Keďže nebola k dispozícii príslušná technológia, a najmä postoj vtedajšieho vedenia štátu bol k mnohoprogramovej televízii viac ako rozpačitý, rozvoj sa oneskoroval. Až v roku 1987 Výskumný ústav spojov vyvinul a realizoval skúšobnú zostavu na sídlisku v Banskej Bystrici pre 3500 účastníkov a o rok neskôr vznikol prvý skutočný mnohoprogramový televízny káblový rozvod (TKR) s prevažne podzemným vedením v Bratislave na sídlisku 500 bytov pre viac ako 1100 abonentov.

Veľká zmena

nastala po roku 1990, keď vznikol mimoriadny záujem verejnosti o káblovú televíziu, ktorá vtedy predstavovala otvorené okno do doteraz zakazovaného sveta. To bola príležitosť pre podnikateľov a čerstvých podnikavcov, ktorí ponúkali budovanie a prevádzku satelitných či káblových rozvodov, zväčša jednoduchého , so vzdušným vedením, sériovým pripojením účastníkov a dosť často s lacným, nespoľahlivým technologickým zariadením. „K budovaniu káblových rozvodov je potrebné pristupovať s rozvahou a koncepčne. Najmä vo väčších mestách treba televízne káblové rozvody inštalovať ako súčasť modernej infraštruktúry telekomunikačnej siete, aby v budúcnosti boli schopné poskytovať čo

najširšiu paletu

služieb, ktoré sa v zahraničí stávajú bežnými a veľmi rýchlo sa rozširujú a zdokonaľujú,“ hovorí Ing. V. Izák. Okrem základných služieb, ako je ponuka televíznych a rozhlasových programov v analógovej či digitálnej forme, postupne sa tiež začína s interaktívnymi prídavnými službami. Ide o internet (elektronická pošta a multimediálne knižnice), interaktívne individuálne alebo skupinové hry, hlasovú službu (telefón), Video on demand (video na požiadanie), digitálne audio, Home shopping (nákup z domu), Home banking (finančné operácie z domu) a podobne. „Náklady na prevádzku káblových televíznych sietí sú dnes omnoho vyššie, ako sa kedysi očakávalo. Zvyšovanie cien je preto nevyhnutné, otázkou však je, do akej miery,“ hovorí ďalej predseda asociácie a pokračuje. „V súčasnosti rezonuje kauza prenikavého zvýšenia cien za služby firmy UPC, ktorá sa postupne stala dominantným prevádzkovateľom káblovej televízie na Slovensku, ale aj v niektorých okolitých krajinách. UPC nie je členom našej asociácie, preto môžeme k tejto veci zaujať nestranné stanovisko, dokumentované na prípade TKR v Bratislave: Účastníkom bratislavského televízneho káblového rozvodu (asi 160-tisíc abonentov) UPC ohlásila nové spotrebiteľské ceny s platnosťou od 1. februára 2001. Ide o skokové zvýšenie približne o 40 % pre úplný súbor programov (35). To znamená nárast z 200 Sk mesačne na 280 Sk. U abonentov vzniklo

veľké rozhorčenie,

mnohí uvažujú o náhradných riešeniach, lebo sa cítia hračkou v rukách monopolu. Záležitosť vyvolala širokú publicitu, pričom obrana UPC sa nezdá byť dosť presvedčivá. Tak vznikli podania na Telekomunikačný úrad SR, ktorý je zodpovedný za regulačnú politiku štátu pre uvedenú oblasť a má právomoc rozhodovať o cenovej hladine telekomunikačných služieb (TKR má charakter verejnej telekomunikačnej siete). Od jeho rozhodnutia závisí ďalší priebeh sporu. Každá minca má však dve strany. Na zvolenom príklade sa snažím analyzovať nákladové položky, ktoré sú, ako uvádza UPC, príčinou požiadavky upraviť cenu za poskytovanú službu.“

V tejto súvislosti Ing. V. Izák hovorí, že sa treba vrátiť do histórie, aby sme celej záležitosti lepšie porozumeli. „Víťaz výberového konania v roku 1991 – firma Siemens (neskoršie ako SKT), prijala tvrdé podmienky: perspektívnu technickú úroveň umožňujúcu zdokonaľovanie v budúcnosti s kapacitným prenosom do 40 TV programov, z toho šesť v základnej, tzv. sociálnej ponuke pre všetkých 17 bratislavských mestských častí. Pritom nemal byť

nijaký inštalačný

poplatok. Cena za základnú ponuku mala byť 18 Kčs (podľa starej, už neplatnej vyhlášky o spoločných anténach) a cena 60 Kčs za úplný súbor programov bola vypočítaná zo základu 2 % z priemerného príjmu občana, ktorý vtedy predstavoval asi 3200 Kčs. Siemens rátal s návratnosťou miliardovej investície do šiestich rokov, ale vývoj ukázal, že nestačí ani dvojnásobok pri dodržaní pôvodných podmienok. Reagujúc na postupný nárast cenovej hladiny v SR, ceny energií, materiálov a prác vrátane medziročnej inflácie, SKT niekoľkokrát žiadala Ministerstvo financií SR o možnosť upraviť ceny pre abonentov, čo sa aj uskutočnilo v regulovanej miere. Za deväť rokov sa takto zvýšili poplatky na 300 percent a začal sa vyberať aj inštalačný poplatok. Ale

SKT neplatila

za autorské práva, neplatila ani za vysielacie práva dodávateľom programov.“ Predseda SAKT pripomína že v roku 1999 sa Siemens vzdal aktivít v oblasti káblovej televízie v Rakúsku, ako aj na Slovensku. Firmu SKT kúpila spoločnosť UPC s americkým kapitálom. „Nové licenčné a registračné podmienky vychádzajúce zo zákona č. 308/2000 Z. z. ukladajú prevádzkovateľom televíznych káblových rozvodov uzatvoriť zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv (autorské a iné), ako aj doložiť súhlas pôvodného vysielateľa šíreného programu. Autorské ochranné zväzy v zmysle autorského zákona vyžadujú príslušné platby za účastníkov a tiež vysielatelia aj voľne šírených programov. Sú to nemalé sumy, ktoré musia prevádzkovatelia TKR vrátane UPC, zakalkulovať do svojich rozpočtov. Ak sa v minulosti odvodzovala cena úplného programového súboru TKR Bratislava z 2 % priemerného príjmu, v roku 1991 to bolo 3200 Kčs, dnes je to okolo 10 500 Sk, čo by znamenalo namiesto 60 Sk sumu 210 Sk. Ale s platbami za autorské a vysielacie práva je to

oveľa viac.

Okrem toho UPC podstatne zdokonalila programovú ponuku zaradením ďalších slovenských TV programov, ako aj platených dabovaných, ako je Hallmark, Max 1, Supermax a Eurosport, ktoré pôvodne SKT nedistribuovala. Pri podrobnom rozbore sa dá očakávať výsledok nie veľmi vzdialený súčasnej tarife, ktorú uplatňuje UPC v Telekomunikačnom úrade SR. Inou kapitolou je marketing a styk s verejnosťou. Malá pozornosť venovaná mentalite zákazníka, prítomná určitá arogancia a v neposlednom rade aj poddimenzovanie zákazníckych stredísk, dávajú predpoklad straty tváre a zlej povesti, ktorá sa

ťažko napráva,“ vysvetľuje svoje stanovisko Ing. V. Izák.

SAKT v súčasnosti zastrešuje činnosť 137 členov – prevádzkovateľov káblových televízií na Slovensku. Z toho je 78 firiem, 40 mestských úradov a 19 individuálnych členov. Z uvedeného počtu je okolo 90 samotných prevádzkovateľov káblovej televízie. Mnohí z nich však majú v jednotlivých mestách a sídlach niekoľko sietí. Napojených je na ne približne 120-tisíc koncesionárov. Ako nám povedal predseda asociácie, ktorý má mnohoročné skúsenosti v oblasti televízie a spojov, SAKT sa v marci 1999 transformovala zo Slovenskej spoločnosti pre káblovú televíziu, ktorá bola založená v roku 1991. Zachovala si charakter vedecko-technickej spoločnosti ako člena Slovenského zväzu vedecko-technických spoločností. Ako nám povedal, Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie sa v súčasnosti snaží o. i.

legalizovať príjem

českých televíznych programov na Slovensku, čo doteraz nebolo možné. „Rokujeme s českou televíziou už niekoľko rokov. Oni to doteraz odmietali z dôvodu, že autorské práva majú pokryté len v Česku. Ide totiž o to, že v príslušnom zákone je podmienka na registráciu, podľa ktorej prevádzkovateľ káblovej siete musí mať súhlas od vysielacej organizácie, v tomto prípade od Českej televízie. Slovenskí diváci môžu Českú televíziu pozerať len vďaka nepísanej dohode, že čo sa šíri pozemsky, nebude sa právne napádať. To sa však týka len západného a severného Slovenska, pričom na strednom a východnom Slovensku sa ČT legálne šíriť nedá. Veľmi sme sa potešili, keď sme sa dozvedeli, že ČT bude vysielať cez satelit, lenže signál je zakódovaný a súhlas nedostane nikto, kto nie je občanom Českej republiky a nepodpíše príslušný reverz. Stojíme už tesne pred dohodou s Českou televíziou, rokovania však boli prerušené tamojšou situáciou v televízii.“ Asociácia však predpokladá, že v tomto štvrťroku túto záležitosť vyrieši a signál Českej televízie bude dostupný na celom území SR. Inžinier V. Izák si želá, aby výhody káblovej televízie boli prístupné čo možno najširšiemu okruhu používateľov. Pripomína, že prostredníctvom káblových rozvodov je možné realizovať

veľký sen

mnohých prevádzkovateľov, a to je zriadenie dátových služieb, najmä internetu vrátane výkonnej hlasovej komunikačnej siete, teda telefónnej siete. Spýtali sme sa na životnosť takejto budúcej možnej komunikačnej siete, keďže dnes má už veľmi veľa ľudí mobilný telefón. „Budúcnosť hlasových služieb podľa môjho názoru nie je v pevných linkách, ale mobilných sieťach, hoci prevádzkovatelia pevných liniek by chceli mať čo najviac služieb u seba. Na pevných linkách sa ide cestou rozširovania ich kapacít. Môžu byť však konkurencieschopné mobilným v prenose dát. Obidva spôsoby komunikácie napriek všetkému môžu žiť vedľa seba. Problém však môže nastať v prechodných miestach káblových telefónnych sietí do verejnej telefónnej siete. Bez ich vzájomného prepojenia by však hlasový prenos cez káblové rozvody

nemal zmysel.

Toto je podľa mňa budúcnosť a perspektíva, preto na pevné telefónne linky nezanevrieme,“ konštatuje predseda Slovenskej asociácie pre káblovú televíziu.

Vladimír Turanský