Na dobierku aj obchodníkom

Pätnásť zamestnancov má životné istoty

S majiteľmi firmy Richelieu z Bardejova som sa stretol na veľtrhu o móde a textile. Viera Korytková a manžel Ing. Ján Korytko bývajú síce ešte stále v bytovke, ale výrobu majú už inde a úctyhodnú. V malom mestečku dávať prácu 15 ľuďom, to už stojí za príbeh.

Od začiatku sa orientovali na dojčenský textil s výšivkou. Začalo sa to vlastne tak, že Viera Korytková bola na materskej a ako povedala, aj sa nudila sama doma. Tak začala šiť a vyšívať, najprv pre vlastné potešenie, potom aj pre kamarátky a pre rodinu. Asi tak pred ôsmimi rokmi leteli detské blúzky, boli nedostatkové. Nekopírovala krojové ľudové motívy z okolia, ale sama si vymýšľala, čosi jednoduchšie a s fantáziou. Motívy si predkresľovala, aj jej teta vyšívala, od nej sa trochu podučila. „Potom manžel prišiel s návrhom, že by sme to mohli robiť aj vo väčšom. Kúpili sme si väčší stroj na vyšívanie, a tým bolo rozhodnuté. Zo začiatku som pracovala sama, manžel obchádzal zákazníkov. Vykryštalizoval sa dosť

značný dopyt

po detských košieľkach s vyšívanými golierikmi. Z pivničných priestorov sme sa presťahovali do iných, nebytových priestorov a dnes pracujeme s 15 zamestnancami. Do akej obchodnej siete predávame? Nuž, slovenský trh máme celý podchytený a vlastne dodávame aj do hypermarketov, berie od nás Tesco. V Českej republike skúšame šťastie s menšími výstavami, teraz naposledy v Brne.

Na Slovensku máme dílerov (obchodných zástupcov), ale išli sme cez jeden - dva veľkosklady, kde sme si získali navzájom dôveru. Potom sme začali chodiť aj na také putovné výstavy, skoro každý deň v inom krajskom či okresnom meste a stretli sme sa od začiatku s veľkým záujmom o naše výrobky. Mohli sme rokovať priamo na takýchto kontraktačných výstavách s obchodníkmi, ktorí si tovar priamo objednali. Začali sme u obchodníkov uplatňovať aj dodávanie tovaru na dobierku. Zabalili sme hoci aj po jednom kuse z každej vzorky. Obchodník buď zaplatil, alebo sa

tovar vrátil,

to však boli skôr výnimky. Netlačili sme na obchodníka, aby bral veľké množstvá a oplatilo sa nám. Pravda, objednávka musela predstavovať určitú sumu, aby sa to vôbec oplatilo poslať. Tento spôsob zásielkového predaja pre obchodníkov praktizujeme od roku 1995 dodnes. Zo sto balíkov sa nám vracia asi jeden, ale nie poškodený či vykradnutý, ale preto, lebo si to obchodník rozmyslel alebo nemal na zaplatenie. Teraz väčšinou ponúkame zavinovačky, vyšívané sviatočné súpravy ku krstu dieťaťa, vyšívané deky, podbradníky, slovom vo všetkom sa orientujeme na tú výšivku.“

Museli dosť investovať do technológie, lebo konkurencia je veľká. Kúpili vyšívací automat. Vlastne všetko, čo zarobili, išlo do firmy. Keby sme to vložili do stavby rodinného domu, čo by teda deti boli veľmi rady, nemohli by sme investovať do technológie, uzavrela rozhovor Viera Korytková.

Ivan Klačanský