Bude silikátová zóna záchranným lanom?

Snaha o ekonomickú revitalizáciu Novohradu cestou avizovanej silikátovej hospodárskej zóny nie je iba snom, ako by sa to mohlo zdať na prvý pohľad. Juh stredného Slovenska je územím, oplývajúcim nerudnými surovinami, ktorých využitie je trvale nedostatočné a nezodpovedá možnostiam tamojších firiem. V tejto súvislosti sme oslovili člena predsedníctva Sekcie nerudných surovín SOPK a podpredsedu Slovenskej silikátovej spoločnosti ZVTS, Ing. Alexandra Molnára.

- Novohrad si aj po objave významných ložísk keramických surovín na východnom a južnom Slovensku naďalej udržiava cez niektoré druhy surovín slovenský primát. Napríklad z celkového objemu asi 48,5 mil. ton využiteľných zásob kaolínu sa 31,5 milión ton nachádza v okresoch Poltár a Lučenec. Najkvalitnejší známy kaolinit, s najväčšou hrúbkou kryštálov, sa vyskytuje na ložisku Vyšný Petrovec. Novohradský kaolín pri ročnej ťažbe asi 100-tisíc ton vystačí na tristo rokov! Región má aj jediné slovenské ložiská žiaruvzdorných ílov. Pri ročnej ťažbe 20-tisíc ton by ich ťažba vystačila na 175 rokov. Bilančné zásoby keramických surovín v silikátovej zóne a blízkom okolí poskytujú každoročne možnosť ťažby 100-tisíc ton na takmer štyristo rokov. Zásoby magnezitu sa odhadujú na viac ako jednu miliardu ton, z čoho podstatná časť sa nachádza v lokalite Jelšava - Dúbravský masív. Novohrad a Gemer majú dominantné postavenie aj v zásobách tehliarskych surovín a bazaltu. Región má v podstate neobmedzené zásoby zlievarenského piesku a tufu, nechýbajú ani sklárske piesky, alginit (Pinciná), diatomit, mramor, kremeň a ďalšie.

Budúca silikátová zóna by teda skutočne nemala mať problémy so surovinovou základňou a otázku treba preto postaviť skôr na možnosti jej využitia.

- Využívanie nerudného bohatstva v regióne možno zatiaľ hodnotiť ako nedostatočné. Vyjadriť sa dá maximálne 15 percentami. Svoju budúcnosť postavili na tejto báze viaceré firmy, ako napríklad SMZ Jelšava, Novoker Lučenec, Slovglass Poltár, Ipeľské tehelne, Žiaromat Kalinovo a ďalšie. V uvedenom regióne v podstate dobre fungujú prakticky len podniky, ktoré sa zaoberajú spracovaním nerudných surovín. Ich využitie však zatiaľ nie je optimálne a ani komplexné, čomu by mala napomáhať práve silikátová hospodárska zóna. Prostredníctvom nej budú môcť aj existujúce miestne podnikateľské subjekty osloviť zahraničných investorov a v konečnom dôsledku dosiahnuť ekonomickú prosperitu regiónu. Zatiaľ však Novohrad a Gemer zápasia s vysokou nezamestnanosťou a možno i nepochopením celého projektu, jeho významu a možností v tejto oblasti.

Aké sú skúsenosti susedných krajín s budovaním podobnej infraštruktúry?

- V Maďarsku vytvorili už asi 140 priemyselných parkov a aj keď funkčná je zhruba polovica, sedem z nich vytvára viac ako dve tretiny exportu krajiny. V Česku, podľa našich informácií, malo byť ku koncu minulého roka asi 50 priemyselných parkov. Prišli s nimi v podstate len pre tromi rokmi a dnes sú už oveľa ďalej ako u nás. Projektanti silikátovej hospodárskej zóny prevzali mnohé poznatky zo zahraničných skúseností a v dobrej viere, že keď to funguje tam, mohlo by to byť úspešné aj u nás. Ak však zahraničiu neponúkneme aspoň také podmienky na podnikanie, aké nájdu v osobitných zónach u susedov, je málo pravdepodobné, že sa rozhodnú pre vstup k nám.