Tradičné výhody prestali platiť

Školám a vede patrí uznanie, ale aj financie

Keby nastala skutočná renesancia priemyslu, vzrástol by výrazne jeho záujem o vedu, a teda aj záujem priemyslu o financovanie určitých projektov. Zatiaľ je situácia skôr patová. Naďalej pretrváva nezáujem načúvať názorom vedcov a výstupy ich analýz prijímame väčšinou s nedôverou. Vedeckí pracovníci, ale aj praktici na nedávnom stretnutí zdôraznili, že vzdelanie a znalosti sú základom fungovania akejkoľvek spoločnosti. Podľa ich názoru Slovensko dnes potrebuje kvalifikovaných a podnikavých ľudí, schopných prevziať riadenie významných politických, ekonomických i právnych záležitostí krajiny. Táto potreba v budúcich rokoch ešte porastie. Skúsenosti z doterajšej praxe iba potvrdzujú, že viac šancí musia dostať ľudia vzdelaní a odolnejší voči hrozbám korupcie. Dnes už mnohí svetoví politici a ekonómovia hovoria o celoživotnom vzdelávaní ako o najväčšej komparatívnej výhode pre konkurenčný boj v zložitom období nastupujúcej globalizácie ekonomiky, keď nemožno rátať s udržaním mnohých tradičných výhod priemyselne vyspelých krajín. Preto vedeckí pracovníci a vysokoškolskí učitelia upozorňujú, že našou jedinou šancou je fundamentálna inovácia, premena a dlhodobá renesancia priemyslu a celkovej atmosféry krajiny. Na to je potrebný kapitál a bohatstvo vynikajúcich mozgov. To prvé nemôžeme dodať iba z vlastných zdrojov, to druhé by sme mali obstarať sami. Musíme však komplexne modernizovať školy všetkých stupňov, povzniesť prestíž a hospodársku situáciu učiteľov a vedeckých pracovníkov.

Krajina, ktorá nechce iba lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu. Napríklad Rakúsko v snahe posilniť svoje pozície v Európe musí do roku 2005 investovať do vedecko-technického vzostupu ročne o 40 mld. ATS viac. Bolo by to 1,5 % HDP. O tom môže slovenská veda iba snívať. V tejto súvislosti si treba všímať aj odporúčanie Európskej komisie o potrebe podstatne zvýšiť aj podnikové investície do výskumu a vývoja. Dnes sa rozhoduje o tom, ktoré štáty budú profitovať z toho, čo vymyslia, a ktoré budú žiť iba z mechanickej ľudskej práce. Analytici varujú, že pokiaľ tí, ktorí rozdeľujú štátne peniaze, budú iba hasiť akútne nebezpečenstvo bankrotu mamutích podnikov odsúdených na zánik a neuvedomia si, že investovať sa má do vzdelania, vedy a výskumu, stane sa Slovenská republika v rámci EÚ i celého sveta iba zle platenou montážnou halou Európy.

Eleonóra Bujačková