S deravou maskou demokratov

Komentuje Peter Višváder

Ťahanice o reforme verejnej správy potvrdzujú rozdvojenosť vládnej koalície. Na jednej strane túži po upevnení moci, dokazujú to špekulácie jej členov o čo najvýhodnejšej zmene straníckych legitimácií a koaličných prepojeniach, ktoré by im zaručili politický život na výslní aj po roku 2002, no súčasne sa snažia nasadiť si masku starostlivých demokratov, ktorým na moci nezáleží a želajú si posunúť ju do regiónov. Keby to tak bolo, reforma by už bežala na plné obrátky. Paradox je v tom, že práve reforma vo volebnom programe im zabezpečila súčasnú pozíciu. Pripravili si tak na seba pascu, ktorej dôsledky neúspešne prekonávajú práve v týchto dňoch, keď musia rozhodnúť o osude reformy. Treba zdôrazniť, že akékoľvek odsúvanie rozhodnutia je v tejto fáze jej faktickým odmietnutím. Dnes v reforme už nejde o to, koľko má byť vyšších územných celkov, či osem alebo dvanásť, ako sa nám to snaží nahovoriť SOP a SDĽ, prípadne SMK so svojou požiadavkou nezmyselnej Komárňanskej župy. Táto otázka je jednoducho oneskorená a jej nastoľovanie v týchto dňoch a týždňoch iba názorne ukazuje, ako sa z odborného problému stal politický. O počte celkov sa mohlo a malo diskutovať v polovici minulého roka, keď vláda schvaľovala koncepciu, odborný scenár reformy. Vtedy však nezaznievali argumenty, či v Európe sú bežné celky s väčšou rozlohou, ako sa navrhuje u nás, aký by mal byť počet ich obyvateľov a podobne. Súčasnými špekuláciami koaliční poslanci, predsedovia strán a členovia vlády spochybňujú svoje vlastné rozhodnutie, keď už raz schválili dvanásť vyšších územných celkov. Treba povedať aj to, že parametre koncepciou navrhovaných vyšších územných celkov sú nielenže porovnateľné s krajinami EÚ, ale navyše vyrovnávajú v niektorých ukazovateľoch aj nerovnosť medzi slovenskými regiónmi. Váhanie politikov zosmiešňuje aj preto, lebo koncepcia reformy, ktorú majú na stole, je dobrý a v celej slovenskej verejnosti (kto mal záujem, mal niekoľko príležitostí zúčastniť sa na diskusii) prediskutovaný, odborne vyargumentovaný podklad. Iba máloktorý z tých, o ktorých v posledných rokoch rozhodovali, bol na takej vysokej odbornej úrovni. No ukazuje sa, že o to vôbec nejde. Politici sa pasujú do pozície odborníkov na niečo, čomu nerozumejú. Občania to už začínajú chápať, aj keď nie vždy sa podľa toho správajú. Je to však perspektíva ja na Slovensku a vo vysokej politike zostane iba ten, kto sa naladí na túto strunu.