Hospodársky denník
USD46,505 Sk
EUR43,74 Sk
CHF28,525 Sk
CZK1,256 Sk
  Pondelok  5.Februára 2001

Prestanú aj tí, čo chceli

Čo signalizuje pokles výroby stavebných materiálov?

Začiatok roka sa ako zvyčajne v podnikoch venuje hodnoteniu výsledkov minulého roka. Pre slovenských tehliarov bol rok 2000 rokom, v ktorom sa znížil dopyt na domácom trhu asi o 20 %. Takýto pokles v porovnaní s očakávaným vývojom signalizuje, že situácia na trhu sa nielen nestabilizovala, ale že kapacita slovenského hospodárstva sa ustavične znižuje. Neviem na základe akých materiálov vláda tvrdí, že došlo k stabilizácii v rozhodujúcich sektoroch hospodárstva, ale viem, že v stavebníctve, ktoré sa tradične považuje za motor domáceho trhu, k stabilizácii nedošlo. Ešte horšie podmienky obmedzia ambície aj tých, ktorí by eventuálne chceli na Slovensku niečo postaviť.

V situácii, keď stavebné práce pozostávajú hlavne z výstavby ciest a výstavby obchodných domov pre zahraničné potravinárske reťazce je jednoznačné, že stavebníctvo nemôže zohrávať úlohu stabilizátora domáceho trhu. Obidva typy týchto prác totiž nevyžadujú rozsiahle využitie ani potenciálu pracovnej sily a ani potrebu väčšieho množstva stavebných materiálov vyrobených na Slovensku. Politicko-hospodárskym cieľom by malo byť spustenie kolektívnej a individuálnej

bytovej výstavby.

Obnova školských a zdravotných zariadení sa dá dnes financovať úsporami na energii. Doterajšou najväčšou prekážkou prijatia takejto hospodárskej stratégie bolo obmedzené pochopenie jej hospodárskeho významu a finančné obavy o štátny rozpočet zo strany politikov. Prevažná väčšina politikov má svoje mozgové procesy ešte stále živené názorom, že ak bytové výstavby, tak vždy za peniaze štátu. Určite by väčšina slovenských občanov privítala, keby štát takúto doktrínu presadzoval, ale vzhľadom na to, že štát na ňu musí

cestou daní

od občanov vyškriabať, radšej od tejto ilúzie chápania úloh štátu odstúpi.

Úlohou moderného štátu nie je zabezpečiť, ale umožniť výstavbu bytov pre tých, ktorí ich potrebujú a sú ochotní sa podieľať na nákladoch na výstavbu. Týmto nehovorím o tých spoluobčanoch, ktorí z dôvodov choroby alebo sociálnych príčin príležitostne alebo trvalo vyžadujú nie umožnenie, ale zabezpečenie bývania. Stavebná politika musí vychádzať z potreby vytvoriť možnosti čo najväčšieho množstva stavebných aktivít. Základným nástrojom týchto možností je daňová a úverová politika. Najpreverenejším nástrojom daňovej politiky je umožniť tým, ktorí si na bytovú výstavbu požičajú,

odpočítať úroky

z úverov zo základu dane. Táto možnosť má niekoľko pozitívnych efektov. Najväčším efektom z perspektívy občana je možnosť naplánovať a zvládnuť výstavbu, napríklad rodinného domu, pomocou stabilnej daňovej politiky zo strany štátu. Zo štátneho hľadiska zabezpečuje takýto systém potrebu dlhodobej daňovej filozofie, ktorej jadrom je viera, že sa oplatí pracovať, pretože čím vyšší základ dane pre občana, tým väčšia možnosť výstavby domu alebo kúpy bytu.

Porozumenie potreby občanov zo strany štátu bude mať aj vplyv na tzv. čiernu ekonomiku. Nebude jednoducho dôvod na zarábanie čiernych peňazí. Zavedením tohto progresívneho zdanenia sme na Slovensku zaviedli systém automatického postihu tých, ktorí pracujú. Tento postih je tolerovaný v západných krajinách práve preto, že odpočet úrokov zo základu dane je umožnený pre tých, ktorí investujú a touto cestou nielenže mobilizujú ekonomiku, ale aj vytvárajú nové

pracovné príležitosti.

Hospodársky klub (NEF) má ako jeden zo svojich cieľov iniciovať debatu o možnostiach a problémoch slovenskej ekonomiky. Pripravujeme debatu s premiérom a jeho zástupcom pre hospodársku politiku. Ocenili by sme, keby na takúto debatu boli pripravení a dokázali by povedať aj ich názor na to, kto je vlastne brzdou ekonomických reforiem na Slovensku.

Alexander F. Zvrškovec

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.