Rozuzlenie je v mori

Klimatické javy poslednej doby nebudú vysvetliteľné, pokým sa nepodarí pochopiť, ako na zmeny atmosférickej teploty zareaguje 1320 miliónov kubických kilometrov slanej vody morí a oceánov. Keby boli politici dostatočne odvážni, už dávno by začali dôsledne financovať výskum tohto slaného motora meteorologických dejov, pokrývajúceho 70 percent našej planéty, tvrdia vedci.

Už dlho zdôrazňujú, že problém a hlavné nebezpečenstvo nie sú lesy, ale oceány.

A to nielen preto, že topenie ľadovcov znamená zvyšovanie hladiny vôd, ale predovšetkým preto, že otepľovanie planéty môže možno nezvratne zmeniť smer morských prúdov.

Za láskavé európske podnebie až do najvyšších nadmorských výšok vďačíme neviditeľnému veľtoku - Golfskému prúdu, presúvajúcemu chlad a teplo od jednej časti zemegule k druhej. Niekoľko vedeckých skupín ukázalo, že ak bude ľudstvo zvyšovať emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, Golfský a ostatné oceánske prúdy by mohli mierne omývanie protichodných kontinentov spomaliť, dokonca celkom zastaviť. Francúzsko by sa potom klimaticky vyrovnalo severnému Quebecu.

Podľa riaditeľa národného výskumného strediska Jeana-Clauda Duplessyho sa k tomu možno už začalo schyľovať. Overiť to možno iba dôkladnejším výskumom mora - znásobením meraní teploty, slanosti, prúdenia a biologického obsahu oceánov. To je však ťažšie, než skúmať klimatické zmeny.

Šéf francúzskeho výskumu mora (Infemer) Jean-François Minster vysvetľuje, ako sa oceánografia presúva z rúk biológov do rúk fyzikov a chemikov. Práve oni sú schopní vysvetliť, prečo je zatiaľ otepľovanie planéty relatívne pomalé: z povrchu vôd sa dostal kysličník uhličitý do hlbín, kde je zatiaľ „uskladnený“.

Na pochopenie dôsledkov sú potrebné matematické modely a viac oceánografických družíc, ako je napr. francúzsko-americká Topex - Poseidon, vypustená v roku 1992. Treba pochopiť doteraz nepochopiteľné fenomény, ako je napr. El Niňo. Prúd, ktorý každých päť až sedem rokov premiestni masy teplých vôd z Tichého oceánu k brehom Indonézie a Ameriky.

Na jar bude na obežnú dráhu vynesený nástupca Topexu, opäť americko-francúzsky projekt, družica Jason. Bude podrobne skúmať podmienky oceánov a vedci dúfajú, že im pomôže odpovedať nielen na to, ako sa bude oceán vyvíjať, ale aj akou rýchlosťou sa zmení podnebie.

(mb)