Dirigovanie a veda

Premýšľali ste niekedy o tom, ako dokážu dirigenti kontrolovať celé orchestre a identifikovať v nich aj zdroj jednotlivého zvuku?

Nemeckí vedci sa domnievajú, že možno našli odpoveď na túto otázku. A výskumu tohto javu sa venovali veľmi pozorne niekoľko rokov a predložili teraz zaujímavé závery.

Výsledky výskumu Thomasa Munteho z Magdeburskej univerzity, ktoré prináša najnovšie číslo časopisu Nature ukazujú, že dlhoročná prax dirigentov za dirigentským pultom vycvičí dirigentov tak, že sa vedia lepšie sústrediť na periférne zvuky ako iné osoby. „Dokážu dokonca aj medzi najvzdialenejšími hudobníkmi v orchestri identifikovať tých, ktorí hrajú falošne,“ povedal Munte na okraj svojho výskumu.

Munte a jeho kolegovia porovnávali sluchové schopnosti siedmich klasických dirigentov, siedmich klaviristov a siedmich dobrovoľníkov - nehudobníkov. Vedci rozmiestnili účastníkov výskumu do polkruhu v dosahu reproduktorov, a potom im prehrávali rôzne zvuky, pričom merali elektrickú aktivitu ich mozgov.

Dirigenti vedeli identifikovať neobyčajné zvuky z určitej vzdialenosti lepšie ako ostatní účastníci výskumu - hudobníci i nehudobníci. Aktivita ich mozgov ukázala, že sa dokázali lepšie sústrediť aj na periférne zvuky.

" Hoci dirigenti pravdepodobne používajú iné mechanizmy, ako je zoskupovanie vnemov na identifikáciu jednotlivých hudobníkov, naše zistenia poskytujú ďalší príklad na to, ako časté cvičenie utvára poznávacie procesy a ich nervové podchytenie", tvrdí Munte. Hoci tieto vedecké závery sa dotýkajú iba veľmi špecifickej skupiny ľudí, vedci pripomínajú, že ich závery sú poučné a využiteľné vo viacerých odboroch.

(dan, TASR)