Hra o vojnu alebo mier

Barak: Ideme zvíťaziť, Šaron: Jeruzalem navždy náš

Odstupujúci izraelský premiér E. Barak v prieskumoch stráca na pravičiara A. Šarona aj deň pred voľbami vysokých 20 percent, no stále si verí, že dokáže vyhrať. Barak značne kalkuluje najmä s hlasmi voličov od Šimona Peresa, ktorý sa rozhodol v piatok svoju kandidatúru stiahnuť. Bude to stačiť na víťazstvo? Je zrejmé, že verejnosť bola k počinom Baraka skeptická. Už posledné týždne bolo zrejmé, že k novým rokovaniam medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, napriek sporadickému násiliu na oboch stranách, do predčasných volieb nedôjde. Tento skepticizmus bol preto umelo živený pretriasaním Barakovej neschopnosti vykľučkovať z tlaku vlády, verejnosti a palestínskych partnerov na mierových rokovaniach, resp. jeho lavírovaním medzi požiadavkami koaličných partnerov a knesetu nepodnikať žiadne kroky, ktoré by mohli židovskému štátu v budúcnosti ublížiť, a palestínskymi vyjednávačmi, ktorým sľuboval, že mier je možný a on sa o to do volieb pričiní. „Verejnosť si musí uvedomiť, že nejde len o volebný súboj medzi Šaronom a Barakom, ale o osud celého Izraela,“ tvrdí Barak a na vysvetlenie poznamenáva, že palestínsky predák Jásir Arafat nie je ideálny vodca, ale faktom ostáva, že je lídrom Palestínčanov a „musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme s ním dosiahli mier“. Lenže tlač je presvedčená, že Barak nevie, kam naviguje vlastnú loď a podľa Jediot Achronat by 58-ročný šéf Strany práce mohol nad 72-ročným predákom Likudu zvíťaziť len zázrakom.

Barak zvíťazil vo voľbách v roku 1999 vďaka sľubom, že Izraelčanom zaručí mier a nedeliteľný Jeruzalem, a to bez ortodoxných strán v jeho kabinete. Len dva mesiace po tom sa spojil s ortodoxnou stranou Šas, v Camp Davide prisľúbil možnosť podelenia sa o východný Jeruzalem, za čo stratil aj parlamentnú podporu doma a Šaronovým výstupom na Chrámovú horu, na ktorý mu poskytol svojich ozbrojených mužov, rozdúchal druhú intifádu, ktorá mier Izraelčanom skutočne neprináša. A v čase, keď strácal takto podporu, vyhlásil predčasné voľby a spokojný z toho, že sa Netanjahu z Likudu na nich nezúčastní (kandidáti musia byť členmi knesetu), pripravil jastrabovi Šaronovi cestu k moci. Zopakoval tú istú chybu, ktorú urobil jeho predchodca a ktorú využil práve vtedajší šéf Likudu B. Netanjahu. Možno by mohol zlepšiť skóre dosiahnutím badateľných výsledkov na rokovaniach s Palestínčanmi, ale toho sa Barak bál.

Šaron žiada jednotný Jeruzalem a Chrámovú horu, údolie rieky Jordán spolu s Mŕtvym morom ako strategický pilier izraelskej bezpečnosti, zákaz návratu palestínskych utečencov a návratu Golanských výšin Sýrii. Palestínčania môžu mať len prírodnú rezerváciu. A hoci „všetci v Izraeli sú za mier“ (Šaron), je zrejmé, že s týmto na mierových rokovaniach neuspeje. „Ak by nová vláda židovského štátu po priamej voľbe izraelského premiéra prerušila mierové rokovania s Palestínčanmi, stratila by všetku podporu medzinárodného spoločenstva,“ tvrdí EÚ. Možno aj preto chce Šaron po víťazstve aspoň ponúknuť Barakovi a Peresovi miesto vo vláde. Analytici tvrdia, že najväčším problémom by bola vysoká porážka Baraka. Vtedy by sa mohla ľavica rozštiepiť, čo by mierový proces zabrzdilo.

Slávka Blazseková