Ako pristane ekonomika USA?

Podceňovanie potenciálnych rizík sa nemusí vyplatiť

Odborníci sa zhodujú v jednom - dlhé obdobie expanzie americkej ekonomiky sa končí. Vynárajú sa ďalšie otázky. V prvom rade aké intenzívne bude toto spomalenie - dôjde k mäkkému pristátiu alebo strmému pádu? Potom, nakoľko zabrzdenie najsilnejšej svetovej ekonomiky môže ovplyvniť globálny vývoj? A hádam aj tie praktické - aké ponaučenia sa dajú získať zo súčasného vývoja?

FED v januári dvakrát znižoval úrokové sadzby, čo je jasný signál, že situácia zažína byť vážna. Niektorí analytici tvrdia, že v tomto čase ekonomika USA prežíva recesiu. Podľa nich zníženie úrokových mier znamená, že aj Alan Greenspan je presvedčený o slabosti americkej ekonomiky, a tým namiesto uľahčenia vyvolal viac obáv. Podľa Financial Times nebezpečenstvo zníženia úrokových mier spočíva aj v tom, že odloží na neskoršie riešenie výstrelkov hospodárskeho boomu.

Bushove dane

Mnohí odborníci vrátane Greenspana preto odporúčajú zníženie daní ako najlepšiu cestu na „ukočírovanie“ ekonomiky. Takéto názory prichádzajú celkom vhod novému prezidentovi Georgeovi Bushovi, pre ktorého je zníženie daní jedným zo základných bodov politickej agendy. Svoj plán prezentoval aj minulý týždeň v pravidelnom rozhlasovom príhovore k spoluobčanom. Ako povedal, daňové úľavy vo výške 1,6 bilióna dolárov v priebehu desiatich rokov povedú k zníženiu daní pre všetkých Američanov a prispejú k oživeniu ekonomického rastu, ktorý sa v ostatných mesiacoch značne spomalil. Podľa prezidenta sú Američania napriek prosperite veľmi zadlžení a zníženie daní je správny krok. V zmysle jeho plánu by daňový odvod u osôb z nízkymi príjmami klesol z 15 na 10 % a pre osoby s najväčšími príjmami by daňový odvod nepresahoval 33 %. Žiadny občan by podľa Busha nemal odvádzať federálnej vláde dane presahujúce tretinu jeho príjmov. Zaujímavé je, že demokrati v reakcii na rozhlasový prejav prezidenta uviedli, že s ním budú na znížení daní spolupracovať. Čiže zníženie daní neodmietajú, žiadajú však modifikáciu Bushovho plánu. Vodca senátnej menšiny, demokrat Tom Dashle povedal, že jeho strana podporuje plán na zníženie daňovej povinnosti pre Američanov, no znižovanie by nemalo byť také vysoké, aby ohrozilo financovanie sociálnych programov a vzdelávania. Dodal, že zníženie dani by malo predovšetkým prospieť nemajetným vrstvám. Podľa T. Dashleho Bushov plán zvýhodňuje predovšetkým bohatých Američanov. Washington predovšetkým bohatých Američanov.

Nebezpečenstvá

Stále však nie je jasné, aké dôsledky môže mať spomalenie rastu ekonomiky USA. Podľa britského týždenníka The Economist majú Spojené štáty všetky vyhliadky na to, aby sa vyhli veľkým ťažkostiam, ktoré prežívalo napríklad Japonsko v deväťdesiatych rokoch, po podobnom období ekonomickej prosperity. Noviny však dodávajú, že ignorácia potenciálnych rizík sa nemusí vyplatiť, pričom za najväčšie nebezpečenstvo označujú vysoký dlh. „Je alarmujúce, že motorom amerického úspechu boli masové pôžičky, ktoré si brali firmy a domácnosti,“ tvrdí The Economist.

„Pre reálnu ekonomiku už nestojí otázka tak, či bude alebo nebude kríza v USA, ale kedy sa začne, koľko bude trvať a aká bude rozsiahla. Analytici súkromného sektora uvádzajú, že v prvom štvrťroku dôjde k poklesu o 0,5 % na ročnej báze. Súčasne tvrdia, že kríza nebude trvať dlho a jej intenzita nebude silná,“ píše britský denník Financial Times a autor článku dodáva, že on v tejto otázke nie je až takým veľkým optimistom. Jedným z hlavných dôvodov jeho obáv je stav úspor. „Skutočné úspory Američanov zanikli. Stalo sa to preto, lebo ťefekt bohatstvaŤ, vyvolaný rastom cien akcií, vyvolal v nich dojem, že môžu pyšne spotrebúvať viac ako zarábajú bez toho, aby siahali do svojich finančných rezerv. Ale raz sa eufória na burze bude musieť skončiť, efekt blahobytu pominie a ľudia sa vrátia k svojmu tradičnému spôsobu sporenia,“ píše FT. Podľa novín bude zrejme dôsledkom takéhoto vývoja pokles spotreby.

Sú tu aj ďalšie stanoviská. Optimisti poukazujú na to, že pokles prichádza v čase, keď USA dosiahli veľmi vysoké pozície, a teda istého zmiernenia tempa rastu sa netreba až tak obávať. Podľa Süddeutsche Zeitung by zníženie úrokových mier malo získať dôveru amerických spotrebiteľov v silu ekonomiky. Skeptici však poukazujú na to, že sa akciové trhy nedostali do tempa rastu. Energetická kríza v Kalifornii nie je prekonaná a prvé príznaky slabosti sa začali prejavovať aj na americkom trhu práce.

Kríza a svet

Rôznia sa aj názory na celosvetový dosah amerického pribrzdenia. Európska investičná banka je napríklad presvedčená, že Európa má dobré postavenie, aby odolala dosahu spomalenia hospodárskeho rastu v USA. Šéfekonóm EIB Alfred Steinherr uviedol, že pokles aktivity v USA môže eurozóne priniesť určité výhody, napríklad zníženie cien surovín, ktoré Európa dováža. Svetová banka naopak už v decembri uviedla, že hospodársky vývoj v USA môže mať negatívny dosah na globálnu ekonomiku. Pritom vychádza z predpokladu, že USA zažijú mäkké pristátie, no nevylučuje ani náhly zlom.

„Budúca kríza v USA bude mať silné dôsledky v pacifickej oblasti a v Latinskej Amerike. Niektoré problémy sa môžu vyskytnúť aj v Európe. Keď však dôjde k pádu hodnoty dolára, ďalšie zníženie úrokových mier bude mať nepriaznivý vplyv na európsku menovú politiku, ktorá tvrdí, že euro je podhodnotené. Na druhej strane to povedie Európsku centrálnu banku k zastaveniu obáv z inflácie. Avšak pomôže to Veľkej Británii. Lebo čím slabší bude dolár a silnejšie euro, tým viac bude z toho ťažiť britský priemysel, a tým lepšia bude bilancia ostrovov,“ tvrdí zasa Financial Times.

(by)