Recyklačný fond ďalej kritizujú

Polemika k návrhu zákonu o odpadoch naberá na intenzite

Na pozícii zásadného odmietnutia recyklačného fondu a povinných poplatkov doň z vybratých komodít, tak ako ich predpokladá návrh nového zákona o odpadoch, zotrvávajú členské subjekty Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie SLICPEN. Potvrdila to nedávno aj diskusia k zákonu na pôde NR SR. Jej cieľom bolo priblížiť jednotlivé ustanovenia za účasti tvorcov zákona, ktorý predstavuje najväčší legislatívny environmentálny projekt. Hoci sa jeho prvá verzia pripravila ešte v minulom volebnom období a k súčasnej bolo vlani rozsiahle verejné pripomienkovanie, názory tvorcov zákona a združenia SLICPEN sa nezblížili. Prečo? SLICPEN, ale aj Slovenské združenie pre značkové výrobky, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku totiž založenie recyklačného fondu nepovažujú za systémový krok. Okrem toho, že by neriešil systémovo otázku aktívneho zberu a separácie odpadov, nejasný je aj spôsob fungovania fondu. Vyvoláva obavy z neefektívneho využívania alokovaných prostriedkov. Medzi ďalšie pripomienky združenia SLICPEN k navrhovanému zákonu o odpadoch patrí, že recyklačný fond je navrhnutý ako jediný monopolný finančný nástroj, čiže nepripúšťa sa

iná alternatíva

a obmedzuje hospodárska súťaž. Podľa stanoviska SLICPEN zúženým výberom sektorov do recyklačného fondu vzniká diskriminácia jednotlivých materiálov, čiže výrobkov, lebo nie je pokrytá celá škála odpadov, ktorých tok je známy (napríklad elektronický odpad, žiarivky, biela technika atď.). Niektoré materiály sú vytrhnuté z kontextu komodít, napríklad polyetyléntereftalát (PET), ktorý je len časťou komodity plasty.

Ako alternatívne riešenie otázky zodpovednosti za zber, separáciu a spracovanie odpadov navrhuje SLICPEN rozpracovať možnosti výberu pre povinné subjekty, aby túto otázku riešili buď individuálne, vytvoreným systémom, alebo vytvorením vlastného kolektívneho systému formou tzv. oprávnenej organizácie. Podľa SLICPEN iba efektívnou participáciou priemyslu na dobrovoľnej báze možno dosiahnuť

vhodnú formu

riešenia zodpovednosti za odpady. A to len za predpokladu, že budú právnou normou určené limity na separáciu a spracovanie odpadov z obalov, ktoré je ročne potrebné dosiahnuť. Súčasne sa bude vytvárať priestor na aktívnu spoluprácu obcí, ktoré sú zodpovedné za hospodárenie s komunálnym odpadom. Ich motiváciou bude poskytnutie finančného príspevku obciam za množstvo zozbieraného, vyseparovaného a spracovaného odpadu, pričom výška príspevku bude zodpovedať množstvu odpadu. O použití príspevku by mala rozhodovať obec.

Na druhej strane ministerstvo životného prostredia k argumentom SLICPEN, najmä k recyklačnému fondu, dodávajú, že o využití prostriedkov z neho bude rozhodovať

správna rada,

ktorá bude nezávislá. Fond bude neštátny a prísne účelový. Podľa návrhu zákona je zabezpečená jeho prehľadnosť a primeranosť tvorby finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o výhrady SLICPEN k zoznamu komodít v recyklačnom fonde, tvorcovia návrhu zákona doň zahrnuli naozaj len nasledujúce sektory - papier, sklo, staré batérie a akumulátory, odpadové oleje, PET fľaše, viacvrstvové obalové materiály, autovraky a opotrebované pneumatiky. Na otázku, prečo nezahrnuli do fondu napríklad aj spomínané komodity ako elektronický odpad, bielu techniku a pod., predstavitelia ministerstva zdôrazňujú, že pri zaradení komodity museli poznať gestorov, ktorí s ňou nakladajú a majú o nej presný prehľad. Dôležité je tiež, aby mali predstavu, ako a v akom množstve by sa mala zhodnocovať. Problematiku by mal komplexne riešiť zákon o obaloch, ktorý by mal vstúpiť do platnosti asi o dva roky, ten by už zahrnul aj obaly z plastov, elektronický odpad a podobne.

Zdena Rabayová