Krok vpred - beh späť

Peter Kasalovský

Za predchádzajúcej vlády sa o týždeň predĺžila dovolenka. Takýto verdikt parlamentu vtedy kritizovali iba niekoľkí členovia Hospodárskeho klubu. Jednoznačne prezentovali názor, že predĺženie dovolenky je v príkrom rozpore s vtedajšími pomermi vo väčšine firiem a celkovým vývojom v hospodárstve.

Tento krok vpred rovný behu späť pochopilo zopár podnikateľov ako snahu vládnej koalície získať nové sympatie medzi zamestnaným obyvateľstvom, a zároveň zvýšiť príjem do štátnej pokladnice. Nereptajúci zamestnávatelia však dostali na svoju šiju ďalšie bremeno. Je to veľmi čudné, že ho znášajú ako mulice

Na ilustráciu uvediem, že len Hd stojí táto „rozšafnosť slovenských politikov“ ročne taký jeden milión dvestotisíc korún. Jednak zaplatí svojim päťdesiatim pracovníkom týždeň dovolenky, ale zaplatí aj ich „náhradníkov“ na pracovisku, ktoré má nepretržitú prevádzku, a potom dane štátu, odvody do fondov a poisťovní.

Je zrejmé, že prakticky ani jeden náš pracovník nevyčerpá dobrovoľne v danom roku celú svoju dovolenku. Týždeň-dva si totiž nejeden šetrí na chorobu, pretože z nemocenských dávok by mu vystačilo na jeden rožok a pohár vody. Tí zdravší zas rátajú s tým, že časť svojej dovolenky venujú starostlivosti o deti alebo o vnúčence.

Minulá vládna koalícia, ale aj opozícia, sa podpísali pod predĺženie dovolenky, a tým aj o zvýšenie príjmu zamestnaných. Avšak zdravotný stav obyvateľstva sa vôbec nezlepšil. Práceneschopnosť je tiež jednou z najvyšších v civilizovanom svete, pričom mužská časť našej populácie má v ňom jeden z najkratších životov.

Jedna vládna koalícia presadila takpovediac absurdný výdobytok. Ďalšia sa tiež tvári, že naň máme. Avšak účet dostávajú v prvom rade a len tí, ktorí vyrábajú a majú na dane. V konečnom dôsledku sme postihnutí my všetci, keďže sa na ten „týždeň plus“ musí vziať z iného takmer vždy vybieleného kúta štátneho

Sme kamuflážnici a vôbec, v klamaní seba samých neprekonateľní. Minulorežimné kapacity musia blednúť závisťou nad touto novozískanou dokonalosťou. Príkladne ju potvrdzuje aj Ústava SR, ktorá okrem iného deklaruje, že máme bezplatné (a tiež dostupné!) vzdelanie a starostlivosť o zdravie, pričom ide o 100-percentnú lož.

Nuž, prečo si však nevtĺcť do hlavy, že sme aspoň v niečom lepší ako také Spojené štáty, Japonsko či Nemecko? Prečo byť medzi tými tromi-piatimi či sedemdesiatimi, ktorým to prekáža! Keďže sa budeme mať čoskoro lepšie (podľa vládnych vyhlásení), tak pred voľbami neprekvapí uzákonenie 13. a 14. platu ...

Peter Kasalovský