Valaská škola - krásy stodola

Priblížiť verejnosti strácajúci sa osobitý svet valaskej kultúry rozhodlo sa Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a pozvalo štyroch pánov na redik do tejto výstavnej miestnosti.

Najstarší z nich, Milan Štesko, narodený v roku 1942, pôsobí ako výtvarný pedagóg na Základnej umeleckej škole vo Zvolene. Po absolvovaní pedagogického inštitútu v študijnej kombinácii výtvarná výchova - slovenčina sa dal na maľovanie, v snahe skĺbiť literárne pocity s vizuálnym zobrazením. Pred touto cestou ho jeho priatelia výtvarníci varovali. Milan príliš vážne zobral ich akademické poučenia a na dlhé roky sa výtvarne odmlčal. Dlhoročná práca s deťmi a vlastná skúsenosť mu dali odpoveď, že ak ti je raz literárna skúsenosť daná, nedá sa z mysle vytrhnúť, nedá sa len vidieť a zároveň nepočuť. My sme radi, že je tomu tak, lebo tvoje diela sú aj pre oko, aj pre ucho.

Ďalším vystavujúcim je Viliam Rudnický, narodený v roku 1947, fotograf s objektívom plným poézie, nestarnúci, výborný hubár i kuchár a najnovšie aj hostinský vo svojej minigalérii zvanej „U netopiera“. S fotografovaním začal veľmi skoro. Hneď po skončení vojenskej služby navštívil Paríž, aby na vlastné oči videl dielo Bressona a celej francúzskej moderny. Po návrate, plný mladíckeho entuziazmu, založil v roku 1968 Fotoklub pri Okresnom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici. Jeho snom je vydať obrazovú publikáciu s tematikou valaského života.

Téma človek a zviera je inšpirujúca aj pre Dušana Benického, narodeného v roku 1949, absolventa Odbornej ovčiarskej školy v Záblatí, ktorý až do roku 1998 pracoval na družstve. Je jediný zo štvorice, ktorého ovčiarstvo nebolo len vecou obdivu k tradíciu, ale aj každodenným chlebíkom. Výtvarne sa prejavil veľmi skoro, a to nielen v drevorezbe, ale aj v podmaľbe na sklo.

Najmladší zo štvorice Jozef Baláž, narodený v roku 1952, absolvent Umelecko-priemyselnej školy v Kremnici, v súčasnosti dielenský učiteľ na škole úžitkového výtvarníctva v odbore Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov, sa zameral na spracovanie vo svete ojedinelého materiálu - jedľového svoru, ktorý je úzko viazaný na lesný typ karpatských jedľobučín. Kým Štesko a Benický svor ponímajú viac rustikálne, Baláž ide so spracovaním ďalej a posúva ho vo forme dóz, rôznych mís, objektov do modernejšieho šatu, vhodnejšieho na výzdobu, ako aj potrebu súčasného interiéru.

(ben)