Svaly, krik a uvoľnenie

Komentuje Vladimír Turanský

Pri dohode o prevode pôdy neidentifikovaných vlastníkov na obce zvíťazil podľa ministra pôdohospodárstva P. Koncoša zdravý rozum. Dohoda v koalícii vychádza z návrhov, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva deklarovalo už v roku 2000. Verdikt lídrov akceptuje ponuku rezortu, aby o nájmoch pôdy nerozhodoval len Slovenský pozemkový fond a jeho správna rada, ale aby pri výberových konaniach boli zastúpené aj obce.

„Po skončení lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov a na zistenie pôvodných vlastníckych vzťahov (po roku 2006) sa pôda dovtedy neidentifikovaných vlastníkov ako od úmrtia alebo opustená vec stane vlastníkom štátu. Štát významnú časť pôdy, ktorá nebude potrebná na výstavbu objektov a infraštruktúry celospoločenského významu, prevedie do vlastníctva obce, časť tejto pôdy ponúkne právnickým alebo fyzickým osobám, ktoré hospodária na pôde a budú ju naďalej poľnohospodársky využívať.“ To je najdôležitejšia časť dohody koaličných strán. Ukázalo sa, že okolo pôdy bolo až príliš veľa kriku a zrazu akoby pre nič. Mnohokrát Stranou maďarskej koalície odvolávaný minister pôdohospodárstva, obvinený spolu so SDĽ aj z nacionalizmu (?!), je touto dohodou aj potvrdený v kresle. Teraz pôjde aj o to, či SMK bude ministra aj akceptovať, alebo naďalej ignorovať. Niekoľkokrát ponúkal totiž B. Bugárovi a P. Csákymu, že príde medzi poslancov SMK, ak ho pozvú, rokovať o poľnohospodárstve, jeho agrárnej koncepcii, pôde a ďalších aktuálnych otázkach. Ako sa ukázalo, „neradi rokujú o týchto problémoch s ľuďmi, ktorí majú možno iný názor”, hovorí minister. Ale to je už o kultúre v politike. Pritom sa všeobecne hovorí, že SMK je vzorom pre iných. Toto tvrdenie akoby dostávalo trhliny a aj SMK sa dopracovala k slovenskému „štandardu“.

Ale aj minister pôdohospodárstva sa musel zregulovať. Dohoda totiž „medzi riadkami” zároveň hovorí aj o tom, že pôda nie je ako žena – nepatrí len tomu, kto ju obrába - pričom P. Koncoš pred dvoma rokmi ešte tvrdil opak. Toto jeho skôr úsmevné vyjadrenie vyvolalo v radoch jeho oponentov rozhorčenie. A tak sa napokon zrodila dohoda. SMK chce byť aj v ďalšom volebnom období vo vláde, presadzovať svoju "menšinovú” politiku a Dzurindova SDKÚ asi potrebuje jej stabilné preferencie, pričom to platí aj naopak. A SDĽ nechce hrať po voľbách druhé husle. Veď pôjde o pôdu.