Zodpovednosť nesú viacerí

Poznámka Stely Geregayovej

Slovenský biatlon je v kríze a ženský osobitne. Či si to niekto prizná alebo nie, tento šport sa do nej dostal už počas OH v Nagane. Už tam kompetentní tŕpli, ako sa to všetko skončí. Veľký kameň odpadol, keď v šprinte žien sa nám tri pretekárky dostali do prvej desiatky a v štafete sme viac ako polovicu trate boli na zlatom stupni, no nakoniec sme sa museli uspokojili aj so štvrtou priečkou. Už vtedy kompetentní vedeli, že v tíme nie je všetko v poriadku tak vo vzťahoch medzi dievčatami, ale aj medzi zverenkyňami a trénermi. Niektoré veci okolo nezhôd vyšli na povrch, dokonca sa vraj aj niektoré upravili. Našťastie (je otázne či to bolo šťastie) sa napriek všetkému darilo, aj keď iba sporadicky, získať i cennejšie umiestnenie, dokonca aj na MS (striebro 1999, siedme miesto 2000). Lenže tým sa veci neriešili, iba sa preťahovala výsledková agónia. Vedenie slovenského biatlonu síce hrozilo pretekárkam i trénerom, že ak sa veci nezmenia, nastanie deň zúčtovania. Napriek všemožným avízam - zlé výsledky v SP, nechalo veci nezmenené (aspoň navonok). Možno za tým vidieť aj opodstatnenú snahu udržať si ťažko nadobudnuté postavenie medzi slovenskými športmi a priazeň mecenášov i štátu.

Ešte pred šampionátom v Pokljuke sa rozširovali správy, že na MS naše ženy môžu skončiť veľmi dobre, lebo sa pripravovali predovšetkým na jeden vrchol sezóny, dnes po prvej časti MS už len málo optimistov verí, že sa na tohtoročnom šampionáte dočkáme úspechu. V ženskom biatlone to naozaj nie je tak v poriadku, ako sa snažili mnohí verejnosti nahovoriť. Bolo naivné si myslieť, že práve na MS slovenskí reprezentanti budú excelovať. Dávky šťasteny sme si už asi vybrali. No zvaľovať vinu len na samotné pretekárky, tiež asi nebude najsprávnejšie. Aj keď predseda SOV F. Chmelár po návšteve MS v Pokljuke pre TASR tvrdil, že chyba je niekde v hlavách dievčat, lebo všetko ostatné je v poriadku, treba zodpovedať aj na otázku, či bola vyvážená príprava na MS. Mali zlé výsledky z SP nechať kompetentných pokojných? To už je zase otázka pre trénerov, ale aj funkcionárov. Biatlon patrí medzi športy, ktorý právom dostáva podporu a patrí k tým, do ktorých Slovensko vkladá najväčšie ambície na OH 2002. Lenže pri takomto postoji a zodpovednosti reprezentantiek, trénerov, funkcionárov, niet záruky na dobrý výkon, možno iba ak nám opäť pomôže náhoda. Preto je aj otázne, či bolo správne staviť v rámci olympijského cyklu znova na tie, ktoré síce občas potešia, no nie sú istinou stabilnej výkonnosti a úspechu alebo sa radšej mala rozšíriť a podporiť základňa mladších, perspektívnych pretekárok.