Kto riadi, ten...

Na otázky šéfredaktora Hd odpovedá Jozef Stahl, predseda NKÚ SR, nominovaný do VII. ročníka ankety Hospodárskeho klubu (NEF) Prominent ekonomiky

Čo by ste vykonali pre zmenu myslenia v našej krajine?

- Myslenie občanov štátu je závislé od ich ekonomického a sociálneho zabezpečenia. Od toho, v akom rodinnom prostredí žijú, či majú dostatočné podmienky na kultúrne, spoločenské a športové vyžitie. Závisí tiež od ich osobných daností a potrieb. Podľa toho, aké má jednotlivec nároky na prostredie, v ktorom žije, tvorí sa jeho myslenie. Čím nižšie sú jeho potreby, tým menšie sú požiadavky na zmenu a úroveň ovplyvňujúcich podmienok. Ak vychádzam z uvedených predpokladov, pri posudzovaní úrovne myslenia občanov Slovenska, zameriam sa na najširšiu skupinu, ktorá môže predstavovať rozhodujúcu vzorku. Mám na mysli skupinu, ktorá žila či žije v štandardných podmienkach na štandardnej úrovni (predstavuje najväčší počet občanov Slovenska). Tá časť občanov, ktorej spoločenské zmeny priniesli pokles životnej úrovne, je ovplyvňovaná negatívne a po určitom čase stagnácie mení svoje myslenie v neprospech spoločenských zmien. Pritom zmeny môžu mať z dlhodobého hľadiska pozitívny cieľ. Druhá časť občanov má porovnateľnú životnú úroveň s predchádzajúcim obdobím, svoje myslenie nemení a sleduje svoje bežné a každodenné potreby. Tretia časť občanov dosiahla zvýšenie životnej úrovne a jej myslenie v súvislosti so spoločenskými zmenami je pozitívne. Aby myslenie celej predpokladanej skupiny občanov bolo pozitívne, je potrebné prvú časť občanov pozdvihnúť minimálne na úroveň druhej časti.

Z uvedeného vyplýva, že pre potrebnú zmenu myslenia je dôležité zabezpečiť v prvom rade hospodársky rozvoj tak, aby sa tento v čo najkratšom čase prejavil v raste životnej úrovne občanov. S tým bude priamo súvisieť ich spoločenský a sociálny vývoj.

Ktoré tri problémy hospodárskeho a spoločenského vývoja považujete za najdôležitejšie?

- Zanášanie „politikárčenia“ do riadenia ekonomického systému štátu, nestabilnú legislatívu a nedostatočný vnútorný kontrolný systém. Riadiaci systém jednotlivých subjektov v štáte, začnúc ústrednými orgánmi štátnej správy a končiac najnižšími organizačnými jednotkami, aj keď nemôže byť oddelený od politického systému, by mal byť stavaný na odbornosti a odbornom riadení, bez politického zasahovania a rozhodovania. Rozhodujúcim faktorom by mala byť hospodárnosť a efektívnosť. Úspechom politických strán by malo byť obsadzovanie riadiacich miest kvalitnými odborníkmi bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Dôležité je dosiahnuť čo možno najlepšiu úroveň riadenia právnych subjektov. S tým súvisí aj potreba vysokého právneho vedomia riadiacich pracovníkov, ich vysoká morálka, zodpovednosť a koncepčná schopnosť. Na vytváranie optimálnych podmienok v riadení subjektov je dôležitá stabilná legislatíva. Opakované a časté novelizácie v legislatívnom procese vytvárajú priestor na chaotické riadenie a s tým spojené nedostatky. Riadiaci a výkonný systém nestačí zavádzať novelizácie v požadovanom rozsahu a kvalite. Ak k tomu priradíme nedostatok vykonávacích predpisov, priebežnú a časovo náročnú prípravu na zvládnutie vecného obsahu právnych noriem, zistíme, že záväzné predpisy zaostávajú za ich časovou účinnosťou. Nebezpečným javom v legislatívnej oblasti je schvaľovanie výnimiek v jednotlivých ustanoveniach právnych noriem, čo vytvára priestor na korupciu. Bez zásady „kto riadi kontroluje“ nemôže správne fungovať žiadny riadiaci systém. Preto je dôležité, aby riadiaci pracovníci vedeli vybudovať optimálny vnútorný kontrolný mechanizmus. Znamená to, že musia dôsledne sledovať a vyhodnocovať plnenie svojich riadiacich aktov. To môžu zabezpečovať priamou kontrolou alebo prostredníctvom vnútorných odborných a kontrolných orgánov. Zásadou je, aby výsledky kontrol neuvádzali to, čo chce riadiaci pracovník počuť, ale to, aký je skutočný stav riadeného subjektu. Následne je dôležité, aby prijatím neformálnych, ale účinných opatrení boli prípadné nedostatky čo najskôr odstránené.