Pre koho je to dobré?

Komentuje Peter Višváder

Rozdiel medzi počtom daňových kontrol a podnikateľských subjektov sa z roka na rok zvyšuje. Kontrol je menej, podnikateľov viac. Napríklad, kým platiteľov dane z pridanej hodnoty bolo v roku 1998 takmer 130-tisíc a kontrol zameraných na túto daň vykonali daňové úrady 35 395, v roku 2000 počet daňovníkov vzrástol na 145-tisíc, ale kontrolovaných bolo iba 28 421 podnikov. Podobný vývoj je aj v ďalších druhoch daní. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o zvýšenie efektivity práce správcov daní. To je však len zakrývanie pravého stavu vecí a dvojsečné tvrdenie. Veď keď nie je v podniku kontrola, nevie či zaplatil dane v plnej výške. Tým cielene vzniká predpoklad na vznik daňových únikov a v momente spätného dorubenia dane aj nedoplatkov. Aj to je jeden z dôvodov, že ich rast sa síce spomalil, ale stále trvá. Niektorí podnikatelia sa poklesu kontrolnej aktivity daňových správcov potešia. Majú totiž väčší priestor na prácu a nezaťažuje ich kontrola. To je jedna stránka veci, no tí rozumnejší, ktorí majú záujem na tom, aby mali vzťahy so správcom dane vyrovnané, sa poklesu počtu kontrol nemôžu tešiť. Veď nielenže po odchode pracovníka daňového úradu majú istotu, že robia daňovú agendu správne, ale proces komunikácie s daňovou kontrolou zahŕňa aj oboznámenie sa s jej výkladom zákona. A to sú veľmi cenné atribúty kontroly, najmä v slovenskej realite, v ktorej sa často zákony menia a ich formulácie dávajú priestor na odlišný výklad v jednotlivých regiónoch. Z tohto hľadiska teda klesajúci počet kontrol nie je dobrým trendom. A už vôbec nie z hľadiska napätosti v štátnom rozpočte. Kým teda pokles kontrol má pre štát i podnikateľa svoje výhody aj nevýhody, stav v správe daní na Slovensku odráža veľmi jednoznačne: málo pracovníkov, slabo finančne ohodnotených, zle vybavených technikou.